Prijatím zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva sa vytvorili nevyhnutné predpoklady pre prijatie účinných opatrení a ďalších legislatívnych aktov nevyhnutných pre prípravu obyvateľstva na vzájomnú pomoc a sebaochranu.
V súčasnej dobe podľa §2 článok 1 zákona civilná ochrana predstavuje systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.
Poslanie a rozsah úloh civilnej ochrany sú určené zákonom. Ich znenie je modifikáciou medzinárodného humanitárneho práva (Ženevské dohovory z 12. augusta 1949, Dodatkový protokol I. k Ženevským dohovorom
z 12. augusta 1949).
Termín „medzinárodné humanitárne právo“ označuje tie medzinárodné pravidlá zmluvného a zvykového pôvodu, ktoré sú osobitne orientované na riešenie záležitostí humanitárnej povahy priamo vyplývajúcich z ozbrojených konfliktov.
Úlohou medzinárodného humanitárneho práva je v čase ozbrojených konfliktov chrániť životy a majetok a obmedzovať spôsoby a prostriedky používané počas ozbrojených zrážok.
Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom (Zákon č. 42/1994 v znení neskorších predpisov) chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Poslaním civilnej ochrany je okrem priamej činnosti pri mimoriadnych situáciách aj prevencia.
Úlohy a zodpovednosť súvisiaca so zabezpečovaním komplexných opatrení je určená všetkým orgánom krízového riadenia na základe zákona 387/2002 Z.Z o krízovom riadení štátu mimo času vojny a vojnového stavu podľa svojich kompetencii.
§ 3 Zákon 387/02 Z.z. Orgány krízového riadenia
Orgánmi krízového riadenia sú:
- vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda”),
- bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
- ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „ministerstvo”),
- Národná banka Slovenska,
- bezpečnostná rada kraja,
- okresný úrad,
- bezpečnostná rada okresu,
- obec,
- vyšší územný celok.
Výkon štátnej správy v CO riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré na tento účel spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi vyšších samosprávnych územných celkov, samosprávou miest a obcí, právnickými osobami, fyzickými osobami.
Dôležité miesto v systéme CO majú verejnoprávne inštitúcie a občianske združenia s humanitným poslaním. Zákon o civilnej ochrane zaväzuje všetky orgány štátnej správy, samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok plánovať, riadiť a zabezpečovať civilnú ochranu obyvateľstva.
Význam úloh a opatrení CO, ich rozsah a zložitosť si vyžadujú, aby pri ich plnení bola koordinácia medzi orgánmi štátnej správy, obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami, ako aj verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním.
Z týchto záverov a právnych noriem vyplývajú aj úlohy, pôsobnosť a postavenie orgánov štátnej správy a samosprávy pri ochrane obyvateľstva. Rozsah ich konkrétnych úloh vyplýva zo zákonov, z kategorizácie územia Slovenskej republiky a analýzy zdrojov ohrozenia na danom území.
Pre zabezpečenie jednotlivých úloh civilnej ochrany obyvateľstva je nevyhnutné rozlišovať pojmy mimoriadna situácia a mimoriadna udalosť.
Mimoriadna situácia
Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z., počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
§ 3b Mimoriadna situácia
- Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
- Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:
- a) záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia,
- b) evakuácia,
- c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo
- d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému,1)
- e) nariadenie vykonávania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s osobitným predpisom,1aa) ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné.
- Príslušný orgán, ktorý vyhlásil mimoriadnu situáciu, je povinný bezodkladne odvolať mimoriadnu situáciu po vykonaní úloh a opatrení podľa odseku 2.
- Ak bol vyhlásený núdzový stav alebo výnimočný stav,1a) mimoriadna situácia sa z tých istých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje.§ 3c
Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa a hromadný prílev cudzincov na územie SR pričom:
Živelná pohroma
Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
Havária
Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
Katastrofa
Katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.
Teroristický útok
Teroristický útok chápeme ako nezákonné použitie sily a násilia proti osobám alebo majetku so zámerom zastrašiť vládu alebo civilné obyvateľstvo či jeho určitú skupinu a tým dosiahnuť určité politické alebo spoločenské ciele. § 48 Zákon č. 355 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa
Ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak je potrebné prijať opatrenia podľa osobitného predpisu 61a) pri
- a) výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň,
- b) uvoľnení chemických látok ohrozujúcich život, zdravie, životné prostredie a majetok alebo
- c) úniku mikroorganizmov alebo toxínov z uzavretých priestorov. (61a-§6 a 9 Zákon č.42/94 Z.z.)
Hromadný prílev cudzincov
Zavedenie tohto pojmu vyvolal aktuálny nepriaznivý vývoj na Ukrajine po uznaní separatistických oblastí Donecka a Luhanska na východe jej územia Ruskou federáciou a následnej ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Tento nepriaznivý vývoj môže vyústiť do masovej migrácie cudzincov na naše územie. V dôsledku toho bude potrebné realizovať opatrenia hospodárskej mobilizácie, a to najmä vecné plnenia s ohľadom na potrebu zabezpečenia ubytovania cudzincov, organizáciu dopravného zabezpečenia, organizáciu zdravotníckeho zabezpečenia a prípadne s tým súvisiace uloženie pracovnej povinnosti. Realizácii týchto opatrení musí predchádzať vyhlásenie príslušnej krízovej situácie. Preto sa zakotvil do zákona o civilnej ochrane hromadný prílev cudzincov ako udalosť, ktorá umožňuje vyhlásenie mimoriadnej situácie.
Civilná ochrana v súlade s §6 zákona zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia:
- organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,
- organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,
- poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania,
- zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,
- vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,
Organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu, posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany, zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane.
Uvedenými úlohami činnosť civilnej ochrany nie je vyčerpaná. Jej úlohy sú zahrnuté aj v doplňujúcich činnostiach potrebných na splnenie úloh uvedených vyššie vrátane plánovania, organizovania, materiálneho zabezpečenia a kontroly.
Svoje stále a nezastupiteľné miesto má spolupráca civilnej ochrany s organizáciami príbuzného zamerania v zahraničí. Konkrétne úlohy a formy spolupráce sú premietnuté do multilaterálnych a bilatelárnych zmlúv (dohovorov o spolupráci), na základe ktorých je partnerom, okrem iného, poskytovaná cezhraničná pomoc napríklad pri evakuácii obyvateľstva, poskytovaní síl a prostriedkov.
Informačná úloha CO
§ 15a zákona 42/94 Z.z.
(1) Informácie pre verejnosť
vyplývajúce z plnenia povinností podľa § 14 ods. 1 písm. p) a § 15 ods. 1 písm. a) sa trvalo zverejňujú na internetovej stránke alebo na verejnej tabuli s uvedením 30-dňovej lehoty, dokedy môže dotknutá verejnosť podávať pripomienky. Opodstatnené pripomienky sa primerane zohľadnia pri spracovaní plánu ochrany obyvateľstva. Informácie sa prehodnocujú a v prípade potreby aktualizujú; v aktualizovanej forme sa zverejňujú najmenej raz za tri roky.
(2) Informácie pre verejnosť zahŕňajú najmä:
- a) informácie o zdroji ohrozenia,
- b) informácie o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti a následkov na postihnutom území a životnom prostredí,
- c) nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť mimoriadnu udalosť,
- d) informácie o spôsobe varovania obyvateľstva a o záchranných prácach,
- e) úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti,
- f) podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva,
- g) odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií a utajovaných skutočností.
Dokumenty: