Právne normy

  • ZÁKON č. 42/94 Z.z. O civilnej ochrane obyvateľstva
  • Vyhláška MV SR č. 533/2006 o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok.
  • ZÁKON č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie
  • ZÁKON 87/2018 o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Vyhláška MZ SR č. 524/07 Z.z.  ktorou sa ustanovujú podrobnosti o radiačnej monitorovacej sieti
  • Vyhláška 99/2018 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o zabezpečení radiačnej ochrany
  •  Metodické usmernenie o postupe pri radiačnom monitorovaní a o vedení dokumentácie radiačného monitorovania(IZKM-CO-15-21/2011)
  • ZÁKON č. 541/2004 Z. z.Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon)
  • Vyhláška úradu jadrového dozoru č.55/2006
  • ZMLUVA A SMERNICE EU(EUROATOM)
  • ZÁKON 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch
  • Zákon 128/2015 Z.z.  o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Vyhláška MŽP č198/15 o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ADR – Európska dohoda o cestnej preprave nebezpečných vecí

Čo je to ADR? (Accord Dangereuses Route)  ADR je skratkou Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (skrátene Dohoda ADR). ADR je medzinárodný legislatívny predpis, ktorý je nadradený slovenskej legislatíve a platí na celom území SR.

História: Európska dohoda o cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) bola uzavretá 30. septembra 1957 v Ženeve pod patronátom Európskej hospodárskej komisie pri Organizácii spojených národov a svoju účinnosť nadobudla 29. januára 1968. Dňa 21.auguta 1975 bola v New Yorku táto dohoda novelizovaná Protokolom o zmene Článku 14, odsek 3, novelizácia nadobudla účinnosť 19. apríla 1985.

RID – Preprava nebezpečného tovaru po železnici

NEBEZPEČNÉ LÁTKY §3, odst.3 zákona 42/94 Z.z.

 Nebezpečné látky sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi chemickými, fyzikálnymi, toxikologickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne alebo v kombinácii môžu spôsobiť ohrozenie života, zdravia alebo majetku.

ZÁKLADNÉ DELENIE NEBEZPEČNÝCH LÁTOK (V MV SR 533/06)

  • chemické NL
  • rádioaktívne NL
  •  biologické NL

ZÁKLADNÉ POJMY (VM SR 533/06)

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

  • a) únikom nebezpečnej látky jej nekontrolovateľné šírenie do okolia, ktoré vzniklo uvoľnením sa takejto látky haváriou, poruchou alebo narušením technológie, poškodením skladovacieho, prepravného alebo iného obalu, teroristickým útokom alebo iným zámerným alebo náhodným použitím, resp. rozšírením prenosného ochorenia,
  • b) rozsahom ohrozenia informácie a údaje o druhu ohrozujúcej mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, oblasti ohrozenia, charakteristikách nebezpečných látok, ich nepriaznivých účinkoch na život a zdravie, časových faktoroch ohrozenia a následkoch mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky na životnom prostredí,
  • c) oblasťou ohrozenia ohrozené územie, v ktorom pri mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky môže byť ohrozený život, zdravie alebo majetok,

CHEMICKÉ NEBEZPEČNÉ LÁTKY(CHNL)

sú látky, ktoré môžu prostredníctvom svojho negatívneho pôsobenia na fyziologické pochody  organizmu osôb a zvierat spôsobiť smrť, vyvolať trvalé alebo dočasné poškodenie zdravia, prípadne zničiť alebo poškodiť vegetáciu, kontaminovať potraviny, krmivá, vodu a povrchy terénu, budov a materiálu.

Kategórie nebezpečných vlastností vybraných chemických nebezpečných látok (podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach.)

  1. Veľmi jedovatá
  2. Jedovatá
  3. Oxidujúca
  4. Výbušná (1) – látka (prípravok alebo predmet) zaradenádo podtriedy 1.4 podľa osobitného predpisu3(slabé nebezpečenstvo výbuchu)
  5. Výbušná (2) – látka (prípravok alebo predmet) zaradená do podtriedy 1.1, 1.2, 1.3, 1.5 alebo 1.6 podľa osobitného predpisu alebo s označením špecifického rizika R2 alebo R310506(hromadný výbuch a iné)
  6. Horľavá kvapalina 
  7. Veľmi horľavá kvapalina (5)5 00050 0008
  8. Mimoriadne horľavá (6)10509
  9. Nebezpečná pre životné prostredie v kombinácii s označením špecifického rizika

Najdôležitejšie chemické nebezpečné látky (toxicita) – používané v SR:

  • chlór (Cl2) – žltozelený dusivý plyn
  • amoniak (NH3) – bezfarebný plyn štipľavého zápach
  • kyanovodík (HCN) – bezfarebný plyn s vôňou horkých mandlí
  • syrovodík(H2S) – horľavý, bezfarebný toxický

LátkaFyzikálno-chemické vlastnostiPrvá  pomoc
CHLÓR (CL)Nehorľavý, zelený až žltý, štipľavo páchnuci, vo vode rozp., zriedený,
prípadne skvapal. toxic. plyn, ťažší než vzduch. Šíri sa v úrovni
do 10 m nad povrchom terénu. Je reaktívny, s vodíkom tvorí traskavú
zmes – táto pri prívode tepla a svetla vybuchuje.
Osobu dopraviť mimo priestor.
Zabezpečiť teplo a pokoj.
Zákaz umel. dých. z úst do úst,
inhal. kyslíka.2 tab. kodeínu,
čier. káva.
Odb.lekárska pomoc.
Výplach očí.
AMONIAK(NH3)Nehorľavý, bezfarebný, štipľavý, vo vode ľahko rozpustný toxický plyn,
ľahší ako vzduch. Vyparovaním uvoľnenej kvapaliny vzniká chladná hmla,
ťažšia ako vzduch. Za vlhkého počasia sa šíri v prízemných vrstvách
v úrovniach do10 m nad povrchom terénu. Zmesi s kyslíkom sú výbušné
za vzniku toxických látok- nitróznych plynov. Pri úniku zo zdroja
odoberá z okolia teplo, hrozia omrzliny.
Osobu dopraviť mimo priestor.
Zabezpečiť teplo, pokoj.
Pri bezve -domí – neposkytovať um. dýchanie z úst do úst.
Výplach očí vodou, borovou vodou.
Inhalácia 1%-ného roztoku kyseliny octovej (citrónovej).
Odb. lekárska pomoc.
KYANOVODÍK(HCN)Horľavá, ľahko sa vznecujúca, bezfarebná, ľahko tekavá,
s vodou neobmedzene miešateľná jedovatá kvapalina, zapáchajúca
po horkých mandliach. Pary sú ľahšie ako vzduch a s týmto
tvoria výbušné zmesi. Má sklon k spontánnej polymerizácii. Pri dodaní
tepla sa rozkladá za vývinu toxických látok.
Rýchly odsun osoby mimo priestor.
Zabezpečiť teplo a pokoj.
Okamžitá aplikácia AMYLNI-TRITU (2-3 ampulky počas 3 min.).
Intenzívne dl -hodobé umelé dýchanie, aplikácia kyslíka.
Odb. lekárska pomoc.
SYROVODÍK(H2S)Horľavý, bezfarebný, málo vo vode rozpustný, skvapalnený,
prípadne stlačený toxický plyn, ťažší ako vzduch, s ktorým vytvára
výbušné zmesi. Kvapalina prechádza na vzduchu rýchlo do kvapalnej
fázy. Reaguje s oxidačnými činidlami.
Osobu dopraviť mimo priestor.
Zabezpečiť teplo a pokoj.
Zákaz umel. dých., aplikácia kyslíka.
Lieky podporujúce životné pochody (srdce, pečeň, dýcha-nie).
Odb. lekárska pomoc.


PREDPOKLAD POLOMEROV PÁSIEM OHROZENIA ZDRAVIA PRE ÚNIK VYBRANÝCH DRUHOV NCHL (softwareTOX-DAT)

  • Chlór (Cl2) – 52 t Železničná cisterna…………………………..39,0 km
  • Chlór (Cl2) – 20 t Automobilová cisterna……………………….20,6 km
  • Chlór (Cl2) – 5 t Automobilová cisterna………………………….8,2 km
  • Amoniak (NH3) – 52 t Železničná cisterna…………………….10,6 km
  • Amoniak (NH3) – 22 t Automobilová cisterna…………………6,0 km
  • Amoniak (NH3) – 5 t Automobilová cisterna…………………..2,2 km
  • Etylénoxid (H2C)2O – 52 t Železničná cisterna…………….7 046 m
  • Etylénoxid (H2C)2O – 5 t Automobilová cisterna…………..1 478 m
  • Etylén (H2C=CH2) – 52 t Železničná cisterna…………………565 m
  • Etylén (H2C=CH2) – 5 t Automobilová cisterna……………….119 m
  • Cyklohexanón (H2C) 5CO – 52t Železničnácisterna…………3,km
  • Cyklohexanón(H2C) 5CO – 5 t Automobilová cisterna………699 m
  • Benzén (C6H6) – 52 t Železničná cisterna………………………969 m
  • Benzén (C6H6) – 5 t Automobilová cisterna…………………….203 m

Pre zastavaný terén polomery pásiem ohrozenia zdravia získame vydelením údajov z tabuľky koeficientom 3,5.

ZEMNÝ PLYN
  • Zemný plyn je prírodný horľavý plyn využívaný ako významné plynné fosílne palivo.
  • Je to zmes uhľovodíkov, z ktorých 50 až 98 % objemu tvorí metán.
  • Je ľahší ako vzduch, nie je otravný, ale je nedýchateľný a dusivý. 
  • Je bezfarebný a bez zápachu, preto sa pri úprave pridávajú látky, ktoré spôsobia zápach.
  • Extrémne horľavý plyn. Vo vysokých koncentráciach môže spôsobiť udusenie. Nemá toxické ani otravné účinky. Pri jeho nedokonalom spaľovaní sa môže vytvárať jedovatý oxid uhoľnatý. So vzduchom môže tvoriť výbušnú zmes, pri jej iniciovaní (otvoreným ohňom, iskrou, elektrickým výbojom) môže dôjsť k výbuchu.

Výpis z informačného letáku Pozagas a.s.(v zmysle zákona č.128/2015 Z.z.)

…akýkoľvek prípadný únik týchto kvapalných látok je obmedzený výlučne na priestory nadzemných častí prevádzok spoločnosti POZAGAS a.s. a neohrozí obyvateľstvo a ani životné prostredie…

RADIOAKTÍVNE NEBEZPEČNÉ LÁTKY

Látky, ktoré majú vlastnosť alebo schopnosť podliehať rádioaktívnemu rozpadu resp. vysielať rádioaktívne žiarenie pri rádioaktívnom rozpade

Ničivé faktory jadrového štiepenia

  • Prenikavé ionizujúce žiarenie
  • Svetelné žiarenie a tepelné žiarenie
  • Elektromagnetický  impulz
  • Tlaková vlna
  • Seizmická vlna
  • Rádioaktívna kontaminácia

Biologické účinky ionizujúceho žiarenia

  • Biologickými účinkami ionizujúceho žiarenia sa nazývajú procesy, ktoré nastupujú po absorpcií (prijatí) energie pri prechode žiarenia cez biologický objekt (napríklad človeka).
  • V prvej fáze prichádza k poškodeniu biologického materiálu na bunkovej úrovni a následne k poškodeniu tkaniva a orgánu resp. celého organizmu v závislosti od rozsahu ožiarenia a obdržanej dávky. Biologický účinok závisí aj od formy ožiarenia organizmu.
    • V podstate môže ísť o tieto druhy ožiarenia:
    • vonkajšie celostné ožiarenie,
    • vonkajšie lokálne ožiarenie (iba časť tela, napr. ruky, nohy     a pod.),
    • ožiarenie vnútorné vplyvom príjmu plynných rádionuklidov do pľúc,
    • ožiarenie vnútorné vplyvom príjmu rádionuklidov v potravinovom  reťazci (príjem kontaminovanej vody a potravín).

Udalosť, významná udalosť, núdzová situácia a radiačná mimoriadna udalosť (Zákon č.87/18 §102)

(1) Udalosť je výskyt neplánovanej alebo neočakávanej situácie nezanedbateľnej z hľadiska radiačnej ochrany alebo z hľadiska možných následkov vrátane chyby obsluhy, prevádzkovej poruchy alebo poruchy zariadenia pri činnosti vedúcej k ožiareniu alebo zámerného postupu.

(2) Udalosti sa podľa závažnosti členia na radiačnú udalosť, radiačnú nehodu a radiačnú haváriu.

(3) Radiačná udalosť je udalosť, pri ktorej

  • a) došlo k neplánovanému ožiareniu pracovníkov alebo neočakávanému ožiareniu pracovníkov v dôsledku porušenia prevádzkových predpisov alebo požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany, na úrovni vyššej ako 1 mSv, ale nižšej, ako sú limity ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3, alebo k rozptýleniu rádioaktívnych látok na pracovisku alebo v jeho okolí na úrovni, ktorá vylučuje, že ožiarenie osôb spôsobené rozptýlením rádioaktívnych látok prekročí limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11, alebo
  • b) porušenie prevádzkových predpisov alebo nedodržanie požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany mohlo spôsobiť ožiarenie pracovníkov, na úrovni vyššej, ako sú limity ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3, alebo rozptýlenie rádioaktívnych látok v okolí pracoviska na úrovni, ktorá by mohla spôsobiť ožiarenie obyvateľov na úrovni vyššej, ako sú limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11.

(4)Radiačná nehoda je udalosť, pri ktorej

v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k ožiareniu pracovníkov na úrovni limitov ožiarenia pracovníka alebo na úrovni vyššej, ako sú limity ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3, alebo pri ktorej došlo k neprípustnému uvoľneniu rádioaktívnych látok do životného prostredia, v dôsledku ktorého však nemôžu byť prekročené limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11.

(5)Radiačná havária je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia, ktoré môže spôsobiť ožiarenie obyvateľov na úrovni vyššej ako limity ožiarenia obyvateľa, a vyžaduje si zavedenie opatrení na ochranu obyvateľstva.46)

Udalosť, významná udalosť, núdzová situácia a radiačná mimoriadna udalosť

Za núdzovú situáciu sa považuje udalosť, ktorá si vyžaduje rýchle prijatie ochranných opatrení na zmiernenie závažných nepriaznivých následkov na ľudské zdravie a bezpečnosť, kvalitu života, majetok, životné prostredie alebo na zmiernenie nebezpečenstva, z ktorého by také závažné nepriaznivé následky mohli vzniknúť. Núdzová situácia môže vzniknúť

  • a) pri činnosti vedúcej k ožiareniu,
  • b) v dôsledku nelegálneho použitia zdroja ionizujúceho žiarenia alebo teroristického činu, alebo zlovoľného použitia zdroja ionizujúceho žiarenia,
  • c) v dôsledku radiačnej havárie, ktorá vznikla mimo územia SR

Radiačná mimoriadna udalosť je udalosť, ktorá má za následok alebo môže mať za následok prekročenie limitov ožiarenia alebo môže zapríčiniť prekročenie limitov ožiarenia a vyžaduje prijať ochranné opatrenia na zabránenie prekročeniu limitov ožiarenia podľa § 15 ods. 3 a 11 alebo zhoršovaniu situácie z hľadiska zabezpečenia radiačnej ochrany.

Klasifikácia jednotlivých udalostí (Zákon č.87/18 §102)

ZODPOVEDNOSŤ ÚOŠS V OBLASTI RADIAČNEJ OCHRANY

PALIVOVÝ CYKLUS

SKLADOVANIE VYHORENÉHO JADERNÉHO PALIVA (VJP)
/špeciálny bazén vyhoreného paliva/


VJP je, po odpracovaní v reaktore, transportované pod vodou do špeciálneho bazénu vyhoreného paliva, ktorý býva umiestnený vedľa reaktora. Bazén je zaplnený vodou, palivo sa v ňom chladí a je tam umiestnené po dobu 3 až 5 rokov. Za tento čas jeho rádioaktivita poklesne asi na polovicu pôvodnej hodnoty a vyhorené palivo môže byť v špeciálnych kontajneroch transportované do tzv. medzi skladu vyhoreného paliva. 

SKLADOVANIE VJP
/medzi sklad vyhoreného jadrového paliva/

Medzisklad VJP(Jaslovské Bohunice) je zariadenie, ktoré umožňuje bezpečné skladovanie VJP po dobu až 50 rokov. Za tento čas významne poklesne rádioaktivita paliva a aj produkciu zvyškového tepla už je možno považovať za veľmi nízku. Medzisklady bývajú budované v areáli elektrárne, ale môžu sa nachádzať aj mimo neho.

Palivové kazety VJP sa skladujú v kompaktných zásobníkoch v bazénoch naplnených vodou. V súčasnosti sa v medzisklade skladuje VJP z 1. a 2. bloku JE Mochovce a VJP z JE Bohunice V1 a JE Bohunice V2. Maximálna kapacita medziskladu je 14 112 kusov palivových kaziet a pri terajšej produkcii VJP v prevádzkovaných JE berúc do úvahy plánované spustenie JE Mochovce 3,4, bude postačovať do roku 2021.

(webová stránka ÚPJD)
    

SKLADOVANIE VJP
/Hlbinné úložiská/

Hlbinné úložisko (MOCHOVCE) je špeciálne vybudované alebo upravené podzemné dielo v hlbinnej geologickej formácii. V úložisku by malo byť VJP uložené tak, aby bola trvalo zabezpečená jeho ochrana pred sabotážnymi akciami ľudí, haváriami lietadiel, požiarmi, povodňami, a ďalšími dôsledkami extrémnych klimatických podmienok.

Úložisko pozostáva zo sústavy úložných boxov zoradených do radov a dvojradov. Prvý dvojrad je prekrytý oceľovou halou. Boxy sú železobetónové s rozmermi 18 x 6 x 5,5 m, hrúbka stien je 600 mm. V rámci I. etapy boli vybudované dva dvojrady, t.j. 80 úložných boxov. Do jedného boxu je možné uložiť 90 vláknobetónových kontajnerov s rozmermi 1,7 x 1,7 x 1,7 m a hrúbkou steny 0,1 m. Celková kapacita doteraz vybudovaných dvoch dvojradov je 7 200 kontajnerov so súhrnným objemom 22 320 m3.  


ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A OBYVATEĽSTVO
ZÁKONč.87
z 13. marca 2018, o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 4 Štátna správa v oblasti radiačnej ochrany

(1)Štátnu správu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom vykonávajú orgány štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany (ďalej len „orgán radiačnej ochrany“), ktorými sú

  • a) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“),
  • b) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky8) (ďalej len „úrad“),
  • c) regionálne úrady verejného zdravotníctva9) podľa odseku 2 písm. b) až e),
  • d) Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“),
  • e) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“),
  • f) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“),
  • g) Slovenská informačná služba.10)

Úrad verejného zdravotníctva

  • a) podáva návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie a návrhy na vykonanie opatrení podľa osobitného predpisu,12)
  • b) vytvára v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom vnútra, ministerstvom obrany, ministerstvom dopravy, Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“), Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka“), Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“)
  • radiačnú monitorovaciu sieť,

Radiačná monitorovacia sieť § 153

(1) Radiačná monitorovacia sieť je sústava technicky, odborne a personálne vybavených odborných pracovísk, ktoré sú organizačne prepojené na potreby monitorovania radiačnej situácie a zber údajov o radiačnej situácii na území Slovenskej republiky.

(2) Radiačnú monitorovaciu sieť vytvára úrad/Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky/ a príslušné regionálne úrady v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sú uvedené v § 6 ods. 2 písm. b).

Radiačná monitorovacia sieť (RMS)

Monitorovacia sieť stálych zložiek (schéma)

SIEŤ VČASNÉHO VAROVANIA (SVV)

SONDA GAMMA TRACER (SHMÚ)

SIEŤ VČASNÉHO VAROVANIA

Metodické usmernenie o postupe pri radiačnom monitorovaní a o vedení dokumentácie radiačného monitorovania/SKR MV SR/

Monitorovanie radiačnej situácie na území Slovenskej republiky je významným prvkom systému opatrení plánovaných a zabezpečovaných na ochranu obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti s únikom rádioaktívnych látok, s cieľom zabezpečiť

  • a) sledovanie dlhodobých vývojových trendov radiačného pozadia na teritóriu,
  • b) sledovanie radiačnej situácie v oblastiach možného radiačného ohrozenia a včasné prípadnej zmeny situácie,
  • c) zaznamenanie vývojových trendov rádioaktívnej kontaminácie pôdy na území okresu a v okolí potenciálnych zdrojov radiačného ohrozenia,
  • d) rozvinutie monitorovacej siete v čiastkovom alebo úplnom rozsahu na monitorovanie zmien situácie za mimoriadnej udalosti,
  • e) rýchle spracovávanie a odovzdávanie výsledkov,
  • f) zaistenie podkladov pre včasné vyhlasovanie opatrení na ochranu obyvateľstva.

Monitorovacie systémy MV SR

V súlade s požiadavkami na monitorovanie pri normálnej radiačnej situácii a pri radiačnom ohrození, okresný úrad a okresný úrad v sídle kraja, ako stále a pohotovostné zložky radiačnej a monitorovacej siete, vo svojej pôsobnosti riadia a zabezpečujú tri monitorovacie systémy

  • a) kontinuálne radiačné monitorovanie,(RPSG05)
  • b) periodické merania na(DC04, DC03…)
    • vopred stanovených meracích bodoch a
    • doplnkových meracích bodoch,
  • c) monitorovací systém založený na gamaspektro metrickom meraní vzoriek pôdy z vopred určených bodov po celom území Slovenskej republiky.(KCHL)

Monitorovacie systémy MV SR SKR

Prehľad stálych meracích bodov na periodické meranie

  • Okres Malacky
    • Gajary,
    • Malacky,
    • Pernek,
    • Plavecký Mikuláš,
    • Stupava,
    • Záhorská Ves

LIMITY OŽIARENIA OBYVATEĽSTVA (v kalendárnom roku)
BIOLOGICKÉ NEBEZPEČNÉ LÁTKY sú rôzne druhy vírov, baktérií, rastlinné a zvieracie  toxiny, apod., ktoré môžu spôsobiť rôzne infekčné i neinfekčné choroby alebo otravy.

Medzi najznámejšie nebezpečné biologické látky patria napríklad antrax, neštovice, mor, botulotoxin.

Charakteristika antraxu
Pôvodca antraxu, Bacillus antracis, môže spôsobiť infekciu pľúc, kože alebo tráviaceho systému.  Aby k uvedenému došlo, musí byť pôvodca ochorenia vdýchnutý vo forme niekoľkých tisícok spór v jemnom aerosóle, musí preniknúť cez porušenú pokožku, prípadne musí byť požitý v kontaminovanej potrave alebo vode. Dôležité je, že ani po expozícii netreba podliehať panike, nakoľko predísť rozvoju ochorenia možno včasnou masívnou aplikáciou zodpovedajúcich antibiotík.

PROTICHEMICKÉ, PROTIRADIAČNÉ A PROTIBIOLOGICKÉ OPATRENIA

§ 3 V MV SR 533/2006 Z.z. (PO,Obec a orgány štátnej správy)

  • a) monitorovanie územia,
  • b) varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb,
  • c) evakuácia a ukrytie osôb,
  • d) regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
  • e) prvá pred lekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť,
  • f) individuálna ochrana osôb,
  • g) hygienická očista osôb,
  • h) dekontaminácia terénu, budov a materiálu,
  • i) zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia,
  • j) likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia,
  • k) profylaxia,
  • l) zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív,
  • m) veterinárne opatrenia,
  • n) opatrenia na zabezpečenie záchranných prác.

Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sa vypracúvajú v závislosti od druhu a rozsahu ohrozenia v členení:

a) opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádioaktívnej nebezpečnej látky pri

  1. nehode alebo havárii jadrového zariadenia, pričom každé opatrenie zahŕňa činnosť podľa stupňa závažnosti a časového priebehu nehody alebo havárie;20) vypracúvajú sa pred uvádzaním jadrového zariadenia do prevádzky,
  2. nehode alebo havárii pri preprave rádioaktívneho materiálu,
  3. teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití,
  4. havárii jadrového zariadenia v inom štáte,

b) opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemickej nebezpečnej látky pri

  1. havárii v objekte,
  2. havárii pri preprave,
  3. teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití,

c) opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom biologickej nebezpečnej látky pri

  1. ohrození prenosnou chorobou osôb,
  2. ohrození prenosnou chorobou zvierat,
  3. havárii pri preprave,
  4. teroristickom útoku alebo inom zámernom alebo náhodnom použití.

(2) Textová, grafická a tabuľková časť protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení sa vypracúva podľa prílohy č. 3 V MV SR 533/06 Z.z..

Protiradiačné, protichemické a protibiologické sú súčasťou  plánu ochrany obyvateľstva a plánu ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti;

 vykonávajú sa v závislosti od druhu mimoriadnej udalosti a rozsahu ohrozenia v súlade s osobitnými predpismi.

Činnosť obyvateľstva V PRÍPADE ÚNIKU NEBEZPEČNEJ CHEMICKEJ LÁTKY (alebo pri použití chemických zbraní)

  • narušujú metabolizmus postihnutého. V prípade havárie spojenej s únikom nebezpečných chemických látok tieto pôsobia na okolie väčšinou v podobe plynu alebo výparov. V prípade teroristického útoku môžu byť použité vo forme aerosólov alebo plynu, prípadne môžu byť použité na kontaminovanie vodných zdrojov.
  • Keď zaznie varovný signál sirény pri pobyte v budove treba:
  • postupovať podľa všeobecných zásad činnosti pri ohrození
  • zostať vo vnútri, prípadne sa ukryť v úkryte (ak je dostupný),
  • vytvoriť si izolovaný uzavretý priestor – uzavrieť a utesniť okná, dvere, vetráky, odstaviť klimatizáciu,
  • pripraviť si improvizovanú ochranu dýchacích ciest, očí a odkrytých častí tela,

Činnosť obyvateľstva PRÍPADE ÚNIKU RÁDIOAKTÍVNEJ LÁTKY (alebo pri použití jadrových zbraní)

Pri podozrení z úniku, pri úniku rádioaktívnej látky alebo použití jadrových zbraní postupujte tak, ako pri úniku nebezpečnej chemickej látky. Zvlášť je potrebné:

  • Čo najskôr sa ukryť v uzavretej miestnosti (najlepšie v pivničných priestoroch),
  • pokiaľ človek mohol prísť do styku s rádioaktívnymi látkami v čase, než sa stačil ukryť, potom:
  • pred vstupom do budovy odložiť kontaminovaný vrchný odev a obuv do neprievzdušného obalu a nepoužívať ich,
  • dôkladne si umyť ruky, tvár a vlasy, vypláchnuť si oči, ústa, vyčistiť si nos a uši,
  • ak je to možné, osprchovať sa a vymeniť si bielizeň,
  • jódové prípravky užiť po obdržaní varovného signálu o vzniku radiačnej havárie atómovej elektrárne.(ohrozené obyvateľstvo v 21 km zóne od atómovej elektrárne ). Dávkovanie a spôsob použitia je uvedený v návode na krabičke alebo v informačnom letáčiku),
  • zabezpečiť svoje potraviny a zásoby vody pred možnou kontamináciou uložením do obalov, chladničky, mrazničky alebo komory. Nepoužívať nechránené potraviny, ovocie a zeleninu,
  • postarať sa o hospodárske zvieratá
  • zatvoriť ich a dať im zásobu krmovín a vody na dva dni,
  • zásoby krmiva a vody zabezpečiť pred kontamináciou prekrytím plachtou alebo fóliou z plastu a pod.

Činnosť obyvateľstva V PRÍPADE ÚNIKU NEBEZPEČNEJ BIOLOGICKEJ LÁTKY(alebo pri použití biologických zbraní)

Biologické nebezpečné látky môžu byť použité vo forme aerosólu (baktérie, vírusy) vytvoreného v ovzduší alebo uzatvorenom priestore priamo alebo prostredníctvom vetracích zariadení, vypustením infikovaného hmyzu (vši, blchy, muchy a pod.), infikovaním vodných zdrojov, potravín, alebo krmovín. Postihnutý použitie biologických prostriedkov spravidla nezistí ihneď po ich použití. Pri podozrení ich použitia sa výskyt zisťuje odberom vzoriek a následnou mikrobiologickou analýzou. Pri podozrení z úniku alebo pri úniku biologickej látky resp. pri použití biologických zbraní je potrebné:

  • postupovať podľa všeobecných zásad činnosti pri ohrození a tiež zásad ako pri úniku nebezpečnej chemickej látky. Zvlášť treba:
    • dôsledne dodržiavať karanténne hygienické, protiepidemické a protiepizootické opatrenia,
    • pravidelne kontrolovať telesnú teplotu,
    • hlásiť podozrenie z ochorenia, alebo zvýšený výskyt ochorení osôb a zvierat orgánom obce alebo spádovému zdravotníckemu zariadeniu, prípadne orgánom civilnej ochrany,
    • obmedzovať pohyb mimo budovu a budovu opúšťať iba na nevyhnutný čas (napríklad nákup základných životných potrieb),
    • priebežne uskutočňovať v rámci svojich možností dezinfekciu vo svojich bytoch a v domoch. Pri vyhlásení karantény platí zákaz zhromažďovania osôb a zákaz voľného pohybu mimo uzatvorených priestorov bez nasadených ochranných prostriedkov