Socha Milana Rastislava Štefánika, svätý Florián aj jeleň na studni na nádvorí kaštieľa – všetky tieto tri diela majú spoločné jedno meno: akademický sochár Juraj Gavula. Pred pár dňami vo veku 83 rokov zomrel.

            Všeobecne sa hovorí, že spomínané sochy sú kópiami pôvodných. Ako však upozorňuje historik Martin Macejka, označenie „kópia“ nie je v tomto význame úplne presné:„Vo všetkých spomínaných prípadoch išlo aj o autorský vklad, keďže originály sa čiastočne alebo vôbec nezachovali.“

            Socha M. R. Štefánika vznikla v roku 1943 v ateliéri akademického sochára Vojtecha Ihriského, ktorý je spoluautorom aj známeho sediaceho Hviezdoslava neďaleko Slovenského národného divadla v Bratislave. Odhalená bola v roku 1944. Generál, vytvorený z pieskovca, na vysokom podstavci, opierajúci sa o meč, však na svojom mieste neprežil ani 10 rokov. Po nástupe komunizmu sa okrem iného likvidovali aj Štefánikove sochy, a tak jedného dňa, pravdepodobne v roku 1953, zostalo priestranstvo v centre mesta prázdne. Časti sochy sa našli až na jeseň 2002 neďaleko svojho pôvodného miesta. Objavili ich robotníci pri výkopových prácach, keď sa začal stavať Inkubátor. Na verejnosť sa znovu dostal podstavec a časť trupu, avšak ramená a hlavu sa napriek veľkej snahe nepodarilo nájsť. Chýbajúce časti generála Štefánika nanovo vytvoril Juraj Gavula a obnovená socha bola slávnostne odhalená v apríli 2006.

            Socha jeleňa na studni na nádvorí kaštieľa bola oficiálne predstavená verejnosti počas Prvomájových Malaciek 2010. Predlohou pre autora boli iba historické fotografie pôvodného diela, takže môžeme skonštatovať, že majster Gavula vytvoril novú sochu.

            Socha svätého Floriána stojí na Záhoráckej ulici, pričom dlhé roky tam bol iba podstavec. Z pôvodnej sochy sa zachovalo iba beztvaré torzo, ktoré je uložené v kryptách, ale inak nebola dostupná žiadna fotodokumentácia. Svätý Florián sa na podstavec vrátil na jeseň 2002. Malacký hlas pri tejto príležitosti písal: „Podstavec z marcheggského pieskovca uvádza letopočet 1777. Akademický sochár v snahe dodržať všetky znaky, ktoré by mala obsahovať neobaroková socha a zároveň postava Rimana opradeného legendou, navštívil mnoho záhorských obcí a vytvoril si vlastný fotoalbum sôch sv. Floriána. Z nich potom vytvoril vlastný návrh, ktorý obsahuje nevyhnutné prvky: uniformu rímskeho vojaka, plášť, oceľovú prilbu, vedierko, vlajku, domček s plameňmi, prúd vody i ostré črty tváre postavy.“

            Juraj Gavula savenoval najmä monumentálnej tvorbe vo verejnom priestore. Jeho diela sú kombináciou abstraktna a geometrie. Nájdeme ich po celom Slovensku, okrem Malaciek aj v Poprade, Trenčíne, Dunajskej Strede či Bratislave (budova polikliniky v Ružinove, budova Figara, Zichyho palác).

            Reštaurátor Denis Dvorský zhodnotil tvorbu majstra Gavulu takto: „Sú to dobré ukážky toho, že diela z čias socializmu nemusia nevyhnutne zobrazovať iba budovateľov a rôznych pohlavárov.“

Text: Ľ. Pilzová/Denník N, foto: archív redakcie