Neuveriteľných dvadsať rokov oslávilo v stredu 11. októbra Združenie na pomoc mentálne postihnutým Svitanie. Na slávnostnom galavečere v Spoločenskom dome MCK sa zúčastnili všetci tí, ktorí sú živou pamäťou histórie združenia – rodiny klientov združenia, zakladajúci členovia, ochrancovia, priaznivci a sponzori aj zo zahraničia, ale aj mladšie dcérske odnože združenia – Dom Svitania v Jakubove, ktorý zároveň oslávil 15. výročie založenia, a Vstúpte, n. o.

Na úvod sa prítomným v mene primátora mesta prihovorila vedúca klientskeho centra A. Kmecová: „Chcem vyjadriť obrovskú vďaku za zásluhy a prácu, ktoré Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím – Svitanie za  obdobie svojej existencie vykonalo pre svojich členov, sympatizantov a pre nás všetkých. Mám tú česť sa s vami stretávať  – s ľuďmi, ktorí svojím optimizmom dokážu prekonávať bariéry a svojou úprimnosťou chcú ukázať všetkým, že sa zo sveta nevytratila srdečnosť a láskavosť, ale aj výnimočnosť a neopakovateľnosť.“ Slovo si prevzala predsedníčka Svitania – ZPMP Iveta Hlavenková a postupne sa pridávali ďalší. Nasledovala Stefani Novákoká, riaditeľka Domu Svitania, ktorá sa angažuje v združení ZPMP aj na celoslovenskej úrovni, bývalé predsedníčky a zástupcovia rodín, ktoré boli od začiatku pri tom. Slová uznania odzneli aj od priateľky Inge z Nemecka, ktorá so svojím manželom Karlom od začiatku sleduje všetky kroky združenia, teší sa z nich a keď s manželom niečo odložia, prináša aj štedré finančné dary. Nebolo to inak ani teraz, aj keď ich čin sa nedá nazývať sponzorstvom. Je to výraz radosti z mnohých osobných priateľstiev, priazne a dobrej vôle v prospech tých, ktorí to tak veľmi potrebujú, no sami si nič nenárokujú.      

Neuveriteľné spomienky, obzretia, slová vďaky a úprimné svedectvá od začiatkov až dodnes – to bola téma večera. Našťastie už len v spomienkach zarezonovali časy, keď režim ľudí s mentálnym postihnutím neakceptoval, zatváral ich v starých kaštieľoch ohradených vysokými múrmi, izoloval ich od ostatnej spoločnosti, obmedzoval sa na uspokojovanie len ich najzákladnejších potrieb a tváril sa, že problém nejestvuje.

„Keď dnes stretnem kohokoľvek z detí – dnes už neraz aj štyridsiatnikov, pre ktoré sme Svitanie kedysi zakladali, som nesmierne pyšná na to, ako „vyrástli“, čo všetko sa naučili, čo dokázali a čo ešte určite dokážu,“ s dojatím v hlase prízvukovala Eliška Klenová, ktorá viedla združenie dlhých 14 rokov. A dôkazom boli v tento večer parádne vystúpenia integrovaných párov spoločenského tanca, ktoré predviedli s partnerkami Ivan Klen a Peter Harčarík.

Nám zostáva už len vyjadriť obdiv, úctu a vďaku za odvážne a často novátorské činy v prospech rúcania pomyselných bariér aj v časoch, ktoré vždy neboli a ešte ani dnes nie sú myšlienkam pomoci priaznivé. Pridávame sa k želaniu, ktoré na slávnosti za mesto vyslovila A. Kmecová: „Želám vám, aby vám v duši nevyhaslo to nadšenie pre ušľachtilé a zmysluplné veci, čo pre týchto ľudí robíte.“   

Text, foto: T. Búbelová