24. 9. 2021
Ulice mesta 11
Michala Tillnera 
Michal Tillner bol významný slovenský akademický maliar narodený 25. mája 1895 vo Viedni. Pochádzal z rodiny malackých habánov, detstvo prežil v Malackách. Do Viedne sa vrátil na štúdiá, navštevoval tamojšiu umelecko-priemyselnú školu. V Rakúsku ho zastihla prvá svetová vojna a zúčastnil sa na bojoch na talianskom južnom fronte.
Po vojne školu dokončil a dočkal sa aj prvých výstav. Dobrodružná povaha mu však nedovoľovala dlho zostávať na jednom mieste, a tak sa z Viedne vydal na potulky po západnej Európe, ba dostal sa aj do Egypta. Pôsobil ako grafik, pričom najdlhšie pracoval pre berlínsku filmovú spoločnosť UFA. Na Slovensko sa vrátil až v roku 1938, no nesúhlasil s ľudáckym režimom. Preto sa po druhý raz v živote zúčastnil na bojoch, tentoraz bol členom odbojových protifašistických hnutí. 
Na Slovensku bol spočiatku ako umelec neznámy. Umenie ho neživilo, dokonca ani v Malackách ho ľudia nepoznali. Peniaze si privyrábal príležitostnou prácou v reklamnej grafike či vo filmových spoločnostiach.  Prvú výstavu na Slovensku mal až v roku 1957 v Bratislave, o rok neskôr sa mu podarilo zorganizovať výstavu aj v Malackách. 
Nie je náhoda, že múzeum v našom meste nesie meno práve po Michalovi Tillnerovi. Bol vášnivým zberateľom, zaoberal sa predovšetkým zbieraním keramických výrobkov, hodín, petrolejových lámp a iných predmetov. Svoje zbierky venoval Malackám a stal sa iniciátorom ľudového múzea. Múzeum sídlilo v budove mlyna na dolnom konci a po Tillnerovej smrti dostalo jeho meno. 
Michal Tillner žil na Slovensku vo Východnej a v Bratislave a v posledných rokoch svojho života býval v kraji, ktorý miloval – na Záhorí. Hoci zomrel vo februári 1975 v hlavnom meste, posledné mesiace trávil v osade neďaleko Lakšárskej Novej Vsi. Ulica pomenovaná po Michalovi Tillnerovi je len v Malackách. 

Mirka Nešpora
Mirko Nešpor bol protifašistický bojovník a jeden z hrdinov Slovenského národného povstania. Narodil sa 28. septembra 1924 v Skalici, kde študoval na základnej škole a osemročnom gymnáziu. Bol nadaný v matematike a fyzike, no pre slabšie sociálne pomery, z ktorých pochádzal, váhal, či pokračovať v štúdiu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Mirko Nešpor bol vychovávaný v duchu československého vlastenectva a bol presvedčený antifašista. 
Ilegálnu činnosť začal v lete 1944, ked sa podieľal na organizovaní povstaleckých výborov v obciach na Orave. Potom sa premiestnil do srdca povstania – do Banskej Bystrice, kde vykonával spravodajskú činnosť a takisto bojoval aj v otvorených konfliktoch so zbraňou v ruke. Talentovaný matematik a fyzik sa preukázal ako výborný organizátor a taktik, čo využíval v ilegálnej bojovej a politickej práci. Okrem toho mal aj nadanie na presviedčanie ľudí a agitoval vojakov v oficiálnych ľudáckych posádkach, aby sa pripojili na stranu povstalcov. Koniec jeho mladého života prišiel, žiaľ, skôr než pád ľudákov. Nešpor v októbri 1944 v partizánskom boji v Nízkych Tatrách v neprívetivom počasí ochorel a kapitán jednotky ho poslal do Bratislavy, kde mal žiť v anonymite na bezpečnej adrese. Tam však nedorazil. 
Mirka Nešpora zatkla Hlinkova garda 13. decembra 1944 na stanici v Skalici. Nasledoval výsluch spojený s bitím a fyzickým týraním. Nešpor hrdinsky neprezradil ani jediné meno svojich spolubojovníkov v Povstaní. O pár dní na následky brutálneho mučenia zomrel. Mal iba 20 rokov. Za odvahu a vernosť partizánom dostal vysoké štátne vyznamenanie Hrdina SNP in memoriam, pochovaný je na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave. 
Po tomto mladom hrdinovi je na Slovensku pomenovaných desať  ulíc. V Skalici dodnes stojí jeho rodný dom, sochy mu postavili v Holíči a v Liptovskom Mikuláši. 

Mlynská
V Malackách kedysi stáli na Maline hneď tri mlyny, zachoval sa však len jediný – ten na Mlynskej ulici. Mlyny patrili v minulosti medzi najdôležitejšie budovy v meste. „Mlyny sa podľa literatúry rozširovali už v stredoveku. Právo mlyna vykonával zemepán priamo prostredníctvom svojich poddaných mlynárov, od 18. storočia ho dával mlynárom do prenájmu. Mlyn bol okrem spracovanie obilia na múku a iné produkty tiež miestom, kde sa ľudia stretávali. Mlynár patril medzi významnejších ľudí v meste,“ uviedol historik Martin Macejka. 
Najstaršia zmienka o mlynoch v Malackách pochádza zo 16. storočia. Po celom toku Maliny stálo mnoho mlynov z tohto obdobia, niektoré boli funkčné až do 20. storočia. V Malackách sa nachádzali tri. Mimo hraníc vtedajšieho mesta bol tzv. horný mlyn, ktorý sa nachádzal tam, kde v súčasnosti stojí supermarket na Pezinskej ulici. Ľudia ho zvykli volať aj Ondrejkov mlyn podľa mena starého mlynára. Ďalší bol vedľa Zámockého parku, na dnešnej Zámockej ulici. 
Tretí mlyn stojí na dolnom konci dodnes, ľudia ho volali Froncov mlyn podľa mlynára Fronca. Jeho budova bola sídlom prvého Múzea Michala Tillnera, dnes je v rukách súkromného majiteľa. Mlynár Ernest Fronc vykonával mlynárske remeslo ešte v roku 1938 pri rozpade Československa. V roku 1943 bol však v Malackách už len jediný funkčný mlyn – Ondrejkov. Jeho budova sa však nezachovala. Viac o mlynoch v našom meste sa dočítate v článku na Malackých pohľadoch (www.malackepohlady.sk).
 
Mojmírova 
Ulica je pomenovaná po dvojici vládcov z čias veľkomoravskej ríše z dynastie Mojmírovcov. Mojmír I. bol zakladateľom tejto dynastie a vôbec prvým vládcom Veľkej Moravy. Rok jeho narodenia je neznámy a historicky nezistiteľný, no isté je, že zomrel v roku 846. Moravské kniežactvo podľa predpokladov historikov vzniklo v roku 822, Mojmír sa ako jeho vládca spomína od roku 833. 
Mojmír v tom roku uskutočnil výpravu na Nitrianske kniežactvo proti Pribinovi, ktorého zdolal a pridružením jeho kniežactva k Morave vznikol väčší štát. Možno ho teda považovať za zakladateľa druhej slovanskej ríše (tým prvým bol franský kupec Samo). Mojmír I. zomrel pravdepodobne pri bitke proti Frankom v roku 846. Na veľkomoravský trón po jeho smrti nastúpil Rastislav. 
Jeho menovec Mojmír II. však nebol priamym potomkom Mojmíra I., jeho otcom bol legendárny panovník Svätopluk. Obdobie jeho vlády historici považujú za obdobie sporov. Dlhodobo mal konflikt so svojím bratom Svätoplukom II., ktorý pôsobil ako miestodržiteľský panovník Nitrianskeho kniežactva. Vnútropolitická neistota bola pre okolité mocnosti výzvou na obratie Veľkomoravskej ríše o predtým dobyté územia. Boli to najmä Maďari a Bavori, kto oberal Mojmíra o pôdu. Prakticky po celý čas svojej vlády Mojmír bránil veľkomoravské územie od Bavorov aj Maďarov, čo sa mu darilo až do roku 906. Práve vtedy zrejme padol v jednej z bitiek. Po jeho smrti už na trón Veľkej Moravy nenastúpil nik – ríša zanikla a jej územie si podelili Maďari s Bavormi. 

Text a neoznačené foto: M. Binčík


Ďalšie
Mestská polícia
Práca
Oznamy
3. 2. 2023
Mestská polícia Malacky prijme príslušníka

Mesto Malacky vyhlasuje prijímacie konanie na obsadenie miesta – príslušník Mestskej polície…

Zobraziť celý článok
Voľný čas
Spoločnosť
2. 2. 2023
Karnevalová paráda v Cvečku

Novučičké priestory Komunitného centra pri Cvč privítali v piatok 27. januára všetky…

Zobraziť celý článok