Krátke dni a veľa tmy, to je presne to, čo podľa starej mágie povzbudzovalo moc zlých síl – démonov a bosoriek. Aby neškodili ľuďom či zvieratám, bolo treba vykonávať niektoré magické úkony. Magickému obdobiu od novembra do Vianoc sa hovorilo aj Stridžie dni. Výnimočné dni boli kedysi na Ondreja, na Martina, na Barboru, Katarínu a Luciu. Samozrejme, že tajomné čaro mal aj Mikuláš.

Dievky na vydaj si na Barboru vkladali do vázy čerešňovú vetvičku. Ak do Vianoc vykvitne, dievka sa do roka vydá. Z vetvičiek sa dá určiť aj šťastný mesiac v budúcom roku a šťastný deň každého mesiaca. Počítajte, na koľký deň Vám vetvička zakvitne, to bude váš šťastný mesiac a deň v každom mesiaci. Kedysi boli v tento deň úplne nežiaduce akékoľvek ženské návštevy. Zároveň boli zakázané všetky ženské roboty, nepriadlo sa, nešilo, ani perie nepáralo.

Žena, ktorá vošla ráno na Barboru prvá do cudzieho domu, bola považovaná za strigu. Keď vošiel do domu muž v kožuchu, znamenalo to chorobu. Predvianočné obdobie bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie, dodržiavania poverových príkazov a zákazov. Tieto staré pohanské zvyky pred obdobím zimného slnovratu sú súčasťou našej histórie, ktorá je pre nás dodnes vzrušujúca a zaujímavá. V každom prípade všetkým Barborkám blahoželáme.

-tabu- Foto: ilustr.