Pani Albínka je podľa vlastných slov zdravá, len nohy ju už dlho neposlúchajú. Posledných 13 rokov je odkázaná na invalidný vozík. Stará sa o ňu opatrovateľ, ktorý ju aj zabáva a niekedy aj rozosmeje. Sama nemá deti a žije v domácnosti svojej netere. „Neviem, ako je možné, že som stále tu,“ zamýšľa sa oslávenkyňa a zaspomínala si aj na svojho dávno nebohého muža. „Najprv sme sa poznali, ale on si našiel nejakú Moraváčku a tú si vzal. Neprežila bombardovanie tu v Malackách. Sedeli vtedy v záhrade a dve ženy to neprežili. Potom sme sa stretli na daňovom úrade, kde pracoval. To si ty, Albínka? – povedal mi a dali sme si rande na nedeľu. Bol to dobrý človek, nepil ani nikam nebehal. Pekne sme si nažívali. Už aj ja sa pomaly chystám na Levársku za mojím starečkem,“ hovorí milá pani so zasneným pohľadom a s úsmevom na perách.
Pani Albínku si možno niektorí pamätajú z čalúnnictva za starou pílou, kde desiatky rokov pracovala. Prajeme jej, aby jej vydržal na perách úsmev, ktorý jej veľmi pristane, aby sa tešila z každého dňa a z drobných radostí, ktoré život prináša.
Text, foto: T. Búbelová
Umelci ART clubu 2002 vystavujú v Galérii MCK
VGalérii Mestského centra kultúry vMalackách na Záhoráckej ulici (nad knižnicou) vtýchto dňoch…
Prenájom bufetu v kine
Mestské centrum kultúry Malacky ponúka do prenájmu bufet v kine na Hviezdoslavovej ulici 1778/3 a…