V druhej polovici marca sme sa boli pozrieť do Starej ľudovej školy, ktorá sa nachádza v centre obce Plavecký Štvrtok neďaleko kostola a pekárne. Domácim dobre známy objekt, v ktorom sa skrýva penzión a reštaurácia, je aj domovom historických pokladov, ktoré mnohí považovali za odpad či kurivo, no pán Juraj Lisý v nich videl niečo viac. Vďaka jeho mravčej práci zberateľa a domáceho majstra alias renovátora majú dnes deti i dospelí unikátnu možnosť zasadnúť do školských lavíc, ktoré možno drali ich starkí či listovať v knihách, z ktorých sa učili ich rodičia, babka, dedko, prababka a možno aj pra-prababka. Môžu si vyskúšať písanie husím perom s atramentom, dozvedia sa niečo z našej histórie, zistia, či dokážu rozoznať staré predmety, ktoré dnes už nikto nepoužíva, no kedysi boli výbavou školáka i roľníka, a vyskúšajú si aj tradičné remeslá, pričom na konci návštevy budú mať v rukách aj svoje vlastné výtvory.

Kedysi boli malé ľudové školy pomaly v každej dedine. Vedľa seba sedávali deti z rôznych pomerov, no i rôzneho veku. Učiteľ ich musel zvládať učiť všetkých naraz, a to sa v tom čase nedalo inak než prísnou disciplínou. Aj na tú sme sa teda pýtali. A veru bola tam. Trstenica kedysi patrila k základnej výbave učiteľov nielen ľudových škôl a jej moderná replika sa nachádza aj v Plaveckom Štvrtku. Jej účinok si deti nanešťastie, či skôr našťastie neodskúšajú, no po návšteve sa na rôzne fyzické tresty môžu spýtať doma. I keď je to dnes už v školách skôr nepríjemná rarita, generácie predchádzajúcich školákov majú svoje šibalstvá a následné tresty zapamätané naozaj do hĺbky.

Priestorom, ktoré samé o sebe dýchajú minulosťou, dáva pán Lisý nový rozmer. Jeho zbierka predmetov spojených so školstvom sa stále rozširuje, a tak môže deťom i dospelým ponúkať stále nové zážitky. V čase našej návštevy bola trieda ľudovej školy preoblečená do hodiny slovenčiny, v súčasnosti tam už možno deti chodia do triedy na prvouku a prírodovedu. Samotná trieda sa nesnaží zodpovedať konkrétnemu historickému obdobiu. Hoci prevažujú detaily z 50. rokov minulého storočia, ide skôr o prierez minulosťou. „Cieľom je ukázať deťom ako sa voľakedy učilo,“ rozpráva J. Lisý. „Aké postupy sa uplatňovali, čo sa učilo, ako sa školstvo vyvíjalo, no tiež to, ako učenie zapadá do našej histórie od príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu cez Máriu Teréziu, reformy školstva, spomenuté sú významné osobnosti: Štúr, Bernolák, Komenský.“ Preto do Starej ľudovej školy najčastejšie zamieria deti z prvého stupňa základných škôl v rámci školských exkurzií.

Keď deti prídu a usadia sa do starých lavíc, ktorých má pán Lisý tiež viacero typov, najprv sa niečo dozvedia a potom aj zažijú. Každý dostane husie brko, atrament a hor sa písať. Vyskúšajú si aj písanie kriedou na bridlicovú tabuľku. Neskôr môžu hádať, na čo slúžia rôzne archaické predmety a potom sa presunú do druhej miestnosti. Tam ide opäť o zážitok, o priamy kontakt s históriou, o remeslá, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou života, no dnes pomaly vymierajú.  „V remeselnej dielničke si môžu deti i dospelí pri školskej exkurzii, či keď prídu na kurz remeselného tvorenia, vyskúšať prácu na väčších i menších krosnách,“ vraví pán Lisý. Druhá miestnosť Starej ľudovej školy je taktiež vybavená lavicami. Kým v rohoch miestností sú ozajstné veľké krosná, na laviciach sú položené vyslovene detské krosná, s ktorými si aj menej zručné dieťa dokáže po pár hodinách vytvoriť napríklad šál. „Za také dve a pol hodinky na kurze dokážu naozaj niečo vytvoriť. Boli by ste prekvapení, ako to baví aj chlapcov, ktorých doteraz rodičia považovali za zarytých športovcov a futbalistov… sem prídu a tkajú, tkajú,“ hovorí s nákazlivým nadšením pán Lisý. Túžba tvoriť je skrátka v každom z nás, a keď človek hneď vidí výsledky svojej snahy, okamžitá radosť je zaručená.

Kým deti sa na mieste učia remeslám, prebúdzajú vlastnú tvorivosť a zisťujú, že rukami vedia robiť aj iné ako ťukať do displeja mobilu, rodičia môžu v dielni zažívať skutočný digitálny detox. Prejsť od počítačov k starým šliapacím krosnám a tvoriť –  to je osviežujúci zážitok, nehovoriac o tom, že na krosnách zároveň recyklujú starú rifľovinu, ktorá sa na tento účel naozaj hodí. Využiť sa dá aj ovčia vlna, z nej sú zasa iné výrobky. Do budúcna by chcel pán Lisý organizovať aj kurzy tkania práve ako možnosť oddýchnuť si od stresu bežných pracovných dní.

Stará ľudová škola je zaujímavé miesto. Pre niekoho možno staré rárohy, avšak práve tam sa menia na svedkov minulosti – jednotlivca i našej národnej celospoločenskej. A minulosť si treba pripomínať, či už v takejto jednoduchej osvetovej a hravej forme alebo v akejkoľvek inej. Napríklad v skutočnej škole na hodinách dejepisu v moderných školských laviciach.

Starú ľudovú školu nájdete v obci Plavecký Štvrtok a na Facebooku: facebook.com/staraludovaskola.

Text: J. Hargaš, foto: S. Osuský