Išlo síce o stretnutie seniorov, ale vyzeralo to ako na diskotéke pre mladých. Tancovalo sa, spievalo a ozval sa aj radostný výkrik “Aj kolená ma prestali bolieť!“ Takto vyzeralo kultúrno-spoločenské podujatie mesta Malacky pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. V kine bola 25. októbra naozaj príjemná a veselá atmosféra.

Seniorom hrala do spevu i tanca dychovka Malačané a svoj talent predstavili i deti z Folklórneho súboru Macejko. Práve deti boli tým najlepším pripomenutím vzťahu medzi mladšou a staršou generáciou. Tento rok totiž vyhlásila Európska komisia za rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. A všetko nasvedčuje tomu, že keby pri tejto príležitosti EK vyhlásila aj nejakú súťaž, Malacky by mali veľké šance. Malacké združenia seniorov sú totiž naozaj veľmi aktívne, organizujú množstvo aktivít a podieľajú sa aj na prípravách podujatí v našom meste. Veď nedávno ste mali možnosť pochutiť si na ich koláčoch počas Jablkového hodovania. A so solidaritou medzi generáciami to u nás tiež vyzerá dobre. Aspoň je o tom presvedčená pani Alžbeta Dubajová, predsedníčka združenia seniorov Zlatý vek.

A. Dubajová: „Som presvedčená, že ľudia si seniorov všímajú nielen počas Mesiaca úcty k starším, ale po celý rok. Každý takýto prejav úcty, i keď len malý, ma veľmi teší a cením si ho.“  Energická seniorka uviedla príklady šoférov, ktorí jej zastavia na priechode pre chodov, i ľudí, ktorí jej podržia dvere obchodu alebo pomôžu s nákupnou taškou. „Mladý pán, pekný fešák prišiel za mnou a hovorí: pomôžem Vám s tou kabelou? Nemáte ju ťažkú? A ja len poviem: Nie, ťažká nie, to ja len musím pomalšie chodiť.“

Veľa energie a takýchto milých a solidárnych ľudí poprial seniorom i primátor J. Ondrejka: 
 „Chcel by som vám popriať, aby ste každý deň vo svojom živote mali radosť z toho, že sa zobudíte, že stretnete známych, priateľov, príbuzných. Prajem vám, aby ste sa tešili zo života, aby ste boli zdraví, spokojní, šťastní. A aby ste menej mysleli na negatívne veci, aby vám to neodobralo energiu, životný elán a chuť.“

Príhovory striedala hudba, tance aj úryvok zo Ženského zákona v podaní Divadla na hambálku. A kultúrny program milo doplnila aj pani Dubajová poéziou – modlitbou ženy:

Bože môj, komu to povedať? Nikto ma nechce počúvať!
Že ubúda mi už síl, nevládzem, dobre nevidím a sluch tiež ide kdesi do ticha.
Na listoch života píše sa nová rubrika – depresia.
Úzkosti. Dlho čakám na dobré slovo.
Všetko je inak. Nič už nie je tak, ako bolo.
Na dvere klope mi staroba.
Ticho, ani muk! To je ona, staroba. Neotvorím. Pre ňu nie som doma!
Tak ako po búrke steblo trávy, či poľný kvet zodvihnem hlavu zronenú,
vyrovnám skrivený driek. Veď život je krásny pre každý vek.
Ďakujem za každý nový deň a vodu, za vzduch, za zeleň, za každý kúsok chleba,
čo ako manna mi padá z neba.

– text: mija, foto: otano –