„Jsem strašlivý loupežník Lotrando,“ povedal s previnilým výrazom v tvári. Vôbec to neznelo strašidelne, skôr roztomilo. Pamätáte si rozprávku Lotrando a Zubejda? Mladého zbojníka Lotranda hral vtedajší študent réžie pražskej FAMU (Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických umení) Jiří Strach. Od nakrútenia rozprávky uplynulo už 26 rokov, a Jiří Strach je dnes uznávaným režisérom. V novembri so svojím štábom nakrúcal v našom kaštieli. Veľmi ochotne sa s nami stretol a venoval nám kúsok svojho času.

„V malackom kaštieli nakrúcame osemdielny seriál Lovec,“ začal svoje rozprávanie režisér. „Je to detektívna mystery s témou vyháňania duchov a exorcizmu. Vznikajú tu scény, ktoré sa odohrávajú v stredoškolskom internáte pod správou ženského katolíckeho rádu. No a kde je príliš veľa svätosti, tam príde diabol. Viac toho prezradiť nemôžem,“ dodal s úsmevom.

Ako 15-ročný sa rozhodol, že chce byť režisérom. Počas štúdia hrával vo filmoch a seriáloch, ale vždy bol presvedčený, že bude stáť za kamerou. „Dnes mi občas malú hereckú rolu – blbca, policajta alebo funebráka – dá nejaký režisér. Raz ma režisér Hynek Bočan obsadil do úlohy farára. Nakrúcali sme na cintoríne, keď vtom za mnou prišla nejaká stará pani a chcela, aby som ju vyspovedal,“ spomína s úsmevom J. Strach. „My režiséri si občas robíme takéto naschvály. Napríklad ja som pred časom obsadil režiséra Filipa Renča, ktorý hral sám seba. Urobil som z neho totálneho blbca, ale on mi to určite vráti.“ Tvrdí, že réžia ho napĺňa viac ako herectvo, ale herecká skúsenosť pomáha: „Všetky postavy, ktoré režírujem, si sám pre seba zahrám, aby som vedel, čo vlastne budem od herca chcieť.“

Jiří Strach sa v posledných rokoch venuje nakrúcaniu najmä mysterióznych filmov či seriálov (Ztracená brána, Ďáblova lest, Labyrint). Na Slovensku ho okrem Lotranda či seriálu Bylo nás pět poznáme predovšetkým ako režiséra obľúbených rozprávok Anjel Pána 1 a Anjel Pána 2. Príbehy nešikovného anjela Petronela a zlomyseľného čerta Uriáša sú nakrútené s veľmi láskavým humorom a majú u nás veľa priaznivcov. Režiséra sa preto často pýtajú na prípadný tretí diel. „Uvidíme. Často hovorím, že dva diely stačia. Vnímam to, že máme požehnanie od Pána Boha, lebo mu týmto robíme reklamu. Možno nám teda pošle do cesty nejaký signál či znamenie, že je správna chvíľa na tretí diel.“

Počas rozprávania s pánom režisérom sme sa dozvedeli zaujímavé veci o jeho vzťahu k Záhoriu: „Záhorie mám veľmi rád. Päť rokov som žil so Slovenkou, ktorá sa narodila v Malackách, potom žila v Bratislave a neskôr v Prahe. V Jakubove mala starenku, tam sme za ňou chodievali, čiže pred 20 rokmi som tu trávil pomerne veľa času. Aj preto mám teraz – pri nakrúcaní v malackom kaštieli – pocit, že som vlastne prišiel domov.“ A ešte niečo nám prezradil: „Vždy, keď niekto ohovára Záhorákov, zastanem si ich.“

Jiří Strach je v kontraste s jeho priezviskom považovaný za jedného z najláskavejších režisérov. Je tiež hlboko veriacim človekom a svoju vieru dáva verejne najavo. „Počas adventu rád chodím na rorátne omše, ktoré sa konajú v tme. A v tej tme vidíme svetlo, Ježiša. Je to nádej aj do nášho súčasného sveta, ktorý je v mnohých smeroch hysterický a zbavený súdnosti a rozumu. Mám sa vždy k čomu upnúť, je to moja kotva, je to niečo, čo nás presahuje. Preto ma nikto nemôže nahnevať ani rozhodiť. Ak máme túto svoju istotu, potom môžeme byť v živote láskaví.“

Text: Ľ. Pilzová, foto: Česká televízia, J. Hargaš