Po roku 1990 sa vplyvom klimatickej zmeny posunuli všetky teplotné charakteristiky na území SR asi o + 1°C. Množstvo zrážok pritom aj napriek poklesom v posledných rokoch (2012 – 2018) ostalo dlhodobo približne rovnaké. Zrážky sa však zmenili – sú intenzívnejšie a striedajú sa s dlhšími obdobiami sucha. Vyššia teplota so sebou prináša vyššie odparovanie, miernejšie zimy, skorší začiatok jari aj leta a dlhšiu vegetačnú dobu. Rastliny tak skôr odčerpávajú vodu a približujú sucho.

Za posledné roky (2012 – 2018) sa na Záhorí vyskytlo jedenásť výraznejších epizód sucha s následkami na krajinu a hospodárstvo. Z krajiny mizne voda: klesá hladina podzemných vôd, znižujú sa prietoky v riekach a potokoch, stenčujú sa zásoby vo vodných nádržiach aj v prírodných mokradiach.

Štát v 60. – 70. rokoch 20. storočia vložil veľké zdroje do odvodňovania krajiny (niekde aj opodstatnene). Lenže po tom, čo sa karta v 90. rokoch začína obracať, väčšina odvodňovacích systémov napriek tomu odvodňuje naďalej.

V snahe iniciovať aspoň najjednoduchšie riešenia poškodenej riečnej siete sa Štátna ochrana prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, zapojila do projektu Ochrana a rozvoj riečnych biotopov v Alpsko – Karpatskom koridore v rámci programu INTERREG. Postupne sa realizovali štyri projekty. 

Devínske jazero je v súčasnej zmenenej krajine dôkazom o histórii vývoja krajiny činnosťou rieky (tzv. riečne jazero). Vzniklo zahradením bočných ramien rieky Moravy. K jeho zániku prispelo niekoľko činností: technické úpravy zmenšujúce zaplavované územie, zahradzovanie či preloženie vodných tokov vybudovaním kanálov. V  ústí Zohorského kanála bol preto v rámci projektu vybudovaný napúšťací systém vody do ramien Devínskeho jazera, ktorý by v ňom mal čiastočne zvýšiť hladinu vody. 

Prírodná rezervácia Bogdalický vrch (33,2 ha) je zachovalý lužný les s torzom pôvodného meandra, ktoré bolo v rokoch 1955 – 1957 odvodnené Zohorským kanálom. Zámerom projektu bolo zistiť, či je vôbec reálne opätovné privedenie vody. Situáciu komplikuje tranzitný plynovod v bezprostrednej blízkosti lokality. Na základe presného zamerania boli vypracované tri možné scenáre prepojenia. Po rokovaní s okolitými dotknutými subjektmi bola vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá má slúžiť pre vlastnú realizáciu v rámci nadväzujúceho projektu.

Torzo historického meandru Ciglát sa zachovalo do 70. rokov 20. storočia, keď bolo následkom  hydromelioračných úprav odvodňované dvomi kanálmi (Lakšársky a Malolevársky). V snahe vrátiť prítok vody, a zlepšiť tak kondíciu okolitých lesov a lúk, správa CHKO Záhorie v roku 1995 meander opätovne napojila na oba dovtedy drenujúce technické kanály. Princíp spočíval v sezónnom rozdiele prietokov medzi oboma kanálmi. Funkčnosť obnoveného napájania zo strany Lakšárskeho potoka bola uspokojivá, kým  ju po 17 rokoch v roku 2012 nezačal prerušovať svojimi aktivitami bobor vodný (bolo to práve vo veľmi suchom roku). Odberné miesto v Lakšárskom potoku upchával, aby zabránil úniku vody zo svojho osídleného okrsku. V rámci projektu bola preto na miesto vložená ochranná klietka brániaca bobrovi upchávať vtok. 

Rybovod – vo forme obchvatu – sa nachádza vo Vojenskom obvode Záhorie pri Veľkých Levároch na 10.794 r. km rieke Rudava. Do užívania bol odovzdaný začiatkom roka 2009. Viaceré povodňové vlny v nasledujúcom období zmenili pod rybovodom migračné podmienky. V úseku, kde sa križuje lesná cesta, boli preto dve rúry s priemerom 30 cm nahradené rámovým priepustom. Okrem toho bol krátky úsek brehu, ktorý zasahuje zvýšená erózia, spevnený prepletaným plôtikom.