27. 9. 2021
Rakúsko-slovenská cezhraničná ochrana a rozvoj riečnych biotopov v Alpsko-karpatskom koridore
Časť Viedenskej kotliny medzi Alpami a Karpatmi je intenzívnou kultúrnou krajinou. Úpravy tokov na tomto území sa začali už koncom 18. storočia. Motivované boli snahou o zlepšenie využiteľnosti územia, intenzifikáciou poľnohospodárstva a zasiahli skoro celú riečnu sieť. Zaistenie potrieb pre vývoj ľudskej spoločnosti sa bez istej miery úpravy vodných tokov a odvodnenia plôch nezaobíde, ale už v dobe realizácie bolo jasné, že prínos mnohých z nich bude malý. Dôvodom je najmä to, že toto územie predstavuje pre Slovensko i Rakúsko najsuchší región. 
 
Po roku 1990 sa vplyvom klimatickej zmeny posunuli všetky teplotné charakteristiky na území SR asi o + 1°C. Množstvo zrážok pritom aj napriek poklesom v posledných rokoch (2012 – 2018) ostalo dlhodobo približne rovnaké. Zrážky sa však zmenili – sú intenzívnejšie a striedajú sa s dlhšími obdobiami sucha. Vyššia teplota so sebou prináša vyššie odparovanie, miernejšie zimy, skorší začiatok jari aj leta a dlhšiu vegetačnú dobu. Rastliny tak skôr odčerpávajú vodu a približujú sucho.
Za posledné roky (2012 – 2018) sa na Záhorí vyskytlo jedenásť výraznejších epizód sucha s následkami na krajinu a hospodárstvo. Z krajiny mizne voda: klesá hladina podzemných vôd, znižujú sa prietoky v riekach a potokoch, stenčujú sa zásoby vo vodných nádržiach aj v prírodných mokradiach.
Štát v 60. – 70. rokoch 20. storočia vložil veľké zdroje do odvodňovania krajiny (niekde aj opodstatnene). Lenže po tom, čo sa karta v 90. rokoch začína obracať, väčšina odvodňovacích systémov napriek tomu odvodňuje naďalej.
V snahe iniciovať aspoň najjednoduchšie riešenia poškodenej riečnej siete sa Štátna ochrana prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, zapojila do projektu Ochrana a rozvoj riečnych biotopov v Alpsko – Karpatskom koridore v rámci programu INTERREG. Postupne sa realizovali štyri projekty. 

Napojenie vôd zo Zohorského kanála na riečne jazero v oblasti Devínskeho jazera (k. ú. Stupava)
Devínske jazero je v súčasnej zmenenej krajine dôkazom o histórii vývoja krajiny činnosťou rieky (tzv. riečne jazero). Vzniklo zahradením bočných ramien rieky Moravy. K jeho zániku prispelo niekoľko činností: technické úpravy zmenšujúce zaplavované územie, zahradzovanie či preloženie vodných tokov vybudovaním kanálov. V  ústí Zohorského kanála bol preto v rámci projektu vybudovaný napúšťací systém vody do ramien Devínskeho jazera, ktorý by v ňom mal čiastočne zvýšiť hladinu vody. 

Opätovné prepojenie reliktu vodného toku v rezervácii Bogdalický Vrch (k. ú. Suchohrad)
Prírodná rezervácia Bogdalický vrch (33,2 ha) je zachovalý lužný les s torzom pôvodného meandra, ktoré bolo v rokoch 1955 – 1957 odvodnené Zohorským kanálom. Zámerom projektu bolo zistiť, či je vôbec reálne opätovné privedenie vody. Situáciu komplikuje tranzitný plynovod v bezprostrednej blízkosti lokality. Na základe presného zamerania boli vypracované tri možné scenáre prepojenia. Po rokovaní s okolitými dotknutými subjektmi bola vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá má slúžiť pre vlastnú realizáciu v rámci nadväzujúceho projektu.

Zlepšenie vodného režimu v meandri Ciglát  (k.ú. Moravský sv. Ján)
Torzo historického meandru Ciglát sa zachovalo do 70. rokov 20. storočia, keď bolo následkom  hydromelioračných úprav odvodňované dvomi kanálmi (Lakšársky a Malolevársky). V snahe vrátiť prítok vody, a zlepšiť tak kondíciu okolitých lesov a lúk, správa CHKO Záhorie v roku 1995 meander opätovne napojila na oba dovtedy drenujúce technické kanály. Princíp spočíval v sezónnom rozdiele prietokov medzi oboma kanálmi. Funkčnosť obnoveného napájania zo strany Lakšárskeho potoka bola uspokojivá, kým  ju po 17 rokoch v roku 2012 nezačal prerušovať svojimi aktivitami bobor vodný (bolo to práve vo veľmi suchom roku). Odberné miesto v Lakšárskom potoku upchával, aby zabránil úniku vody zo svojho osídleného okrsku. V rámci projektu bola preto na miesto vložená ochranná klietka brániaca bobrovi upchávať vtok. 

Zväčšenie migračného profilu križovania lesnej cesty na začiatku rybovodu Rudava  (Vojenský obvod Záhorie)
Rybovod – vo forme obchvatu – sa nachádza vo Vojenskom obvode Záhorie pri Veľkých Levároch na 10.794 r. km rieke Rudava. Do užívania bol odovzdaný začiatkom roka 2009. Viaceré povodňové vlny v nasledujúcom období zmenili pod rybovodom migračné podmienky. V úseku, kde sa križuje lesná cesta, boli preto dve rúry s priemerom 30 cm nahradené rámovým priepustom. Okrem toho bol krátky úsek brehu, ktorý zasahuje zvýšená erózia, spevnený prepletaným plôtikom. 

D. Valachovič, Správa CHKO Záhorie
 
Alpsko-karpatský riečny koridor
Interreg Slovakia-Austria 

Ďalšie
Práca
Oznamy
27. 2. 2024
Voľné pracovné miesta na UPSVR Malacky

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny informuje o voľných pracovných miestach vo verejnom záujme na…

Zobraziť celý článok
Šport
Voľný čas
26. 2. 2024
Skvelý úvod Záhorákov v Modre základom ďalšieho víťazstva

Hádzanárom klubu HC Záhoráci Stupava/Malacky vyšiel skvele úvod stretnutia v Modre (23. februára),…

Zobraziť celý článok