Na rokovaní mestského zastupiteľstva vlani v októbri vznikol zoznam evidovaných pamätihodností mesta. Ide o nehnuteľnosti a hroby, ktoré síce nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, avšak pre mesto a obyvateľov majú svoju nespochybniteľnú historickú, architektonickú, urbanistickú, krajinnú, kultúrnu, výtvarnú, umelecko-remeselnú, spoločenskú, vedeckú alebo technickú hodnotu.

Zoznam evidovaných pamätihodností mesta Malacky obsahuje 6 budov a stavieb vo vlastníctve mesta, 8 hrobov na starom cintoríne vo vlastníctve mesta a 3 hroby na starom cintoríne vo vlastníctve súkromných osôb. Dnes si predstavíme tretiu skupinu pamätihodností, teda hroby na starom cintoríne vo vlastníctve súkromných osôb. Hodnota hrobov sa posudzuje podľa troch kritérií: vek, architektonicko-umelecká podoba a význam pochovanej osoby.

Evidované pamätihodnosti Malaciek – hroby na starom cintoríne vo vlastníctve súkromných osôb:

• Křemenák
• Prenoszil
• Jozef Mayer

Křemenák

Rodina Křemenákovcov pochádzala z Čiech.  Augustín Křemenák (1863-1928) bol pálffyovským úradníkom – štolbom (správcom koniarne). Išlo o významnú funkciu: mal na starosti všetkých zamestnancov, ktorí sa starali o vzácne čistokrvné kone s rodokmeňom.

Augustín bol tiež členom športového klubu MŠC.

Rodinná hrobka bola vybudovaná pravdepodobne v roku 1911, keď zomrela dcéra Magdaléna. Náhrobok  spĺňa aj kritérium architektonicko-umelecké.

Prenoszil

Pôvodom český rod Prenosilovcov (Přenosilovcov resp. Prenoszilovcov) sem prišiel počas pálffyovskej éry. U nich doma sa okrem slovenčiny hovorilo po maďarsky, nemecky a francúzsky. Otec Ivan bol správcom zemepanského majetku, syn Adalbert bol advokátom. Po odchode Pálffyovcov bol jedným z prvých vlastníkov automobilu v meste.

Adalbert Prenoszil bol pálffyovským najvyšším úradníkom – správcom. V Malackách sa zaradil medzi honoráciu a v období 1. Československej republiky bol členom obecného zastupiteľstva, istý čas aj prvým námestníkom starostu. Pôsobil aj v športovom klube MŠC Malacky ako predseda, neskôr ho zvolili za čestného člena klubu. Bol veliteľom Hasičskej okresnej jednoty č. 13 a predsedom Dobrovoľného hasičského zboru v Malackách. Ako predseda zboru dokázal zabezpečiť vybudovanie nového hasičského skladiska (bolo zbúrané pri stavbe nadjazdu). Pod jeho vedením sa podarilo zorganizovať hasičov v malackom okrese do tej podoby, že v každej obci bol hasičský zbor, podľa novinového článku dobre vycvičený. Prenoszil bol tiež členom výboru sporiteľne pri kláštore, členom výboru Okresného komitétu pre liečebnú pečlivosť o nezamestnaných a ich rodinných príslušníkov a iste aj ďalších spolkov a výborov.

V hrobe rodiny Prenoszilovcov je tiež pochovaný historik, učiteľ a športový funkcionár Július V. Trebišovský, krstný syn Adalberta Prenoszila. Táto hrobka spĺňa všetky stanovené kritériá –  vek, architektonicko-umelecká podobu a význam pochovanej osoby.

Jozef Mayer

Hrob pochádza z konca 19. storočia, je jedným z najstarších náhrobkov na starom cintoríne. Spĺňa kritérium veku a významu, keďže Jozef Mayer patril medzi malackú honoráciu. Ohrádka okolo hrobu je cenná po umeleckej stránke. V hrobe sú pochované štyri osoby: Jozef Mayer s manželkou Františkou, ich syn Mikuláš a pravnuk Tibor Jávor.

Jozef Mayer a jeho manželka Františka boli obchodníkmi, ktorí z tradičného bylinkárstva spravili biznis. Vytvorili tak základy pre vznik neskorších firiem v meste, zaoberajúcich sa spracovaním liečivých rastlín.

Rodičia Jozefa Mayera pochádzali z Rakúska (otec Vincent) a z Bratislavy (mama Anna). Ich prvé dve deti sa narodili vo Svätom Jure, ale Jozef ako ďalší potomok sa už narodil v Malackách. V prenajatej miestnosti u Vincenta Mayera vznikla v roku 1823 malacká židovská náboženská obec.

Jozef a Františka bývali v dome na námestí oproti Čiernemu kláštoru vedľa hostinca Bersón. V tomto dome bol zároveň obchod, ktorý prevádzkovali ich potomkovia až do polovice 20. storočia. Z historických materiálov vyplýva, že Mayerovci bývali často krstnými rodičmi a Jozef bol svedkom pri niekoľkých sobášoch.

Ako sme už spomínali, s Jozefom a Františkou je pochovaný aj ich syn Mikuláš. Ostatné štyri deti Mayerovcov si nechali na inom mieste malackého starého cintorína vybudovať vlastnú spoločnú hrobku, do ktorej boli postupne pochovaní vrátane príbuzenstva. Preto na náhrobku nájdeme okrem priezviska Mayer aj ďalšie: Táborský, Szupper, Jávor a Pokorný. Podľa rodinnej tradície Mayerovci radi hrávali karty a spoločnú hrobku si nechali vybudovať práve preto, aby mohli v hre pokračovať aj na druhom svete.

A prečo chcel byť Tibor Jávor pochovaný v hrobe svojich prarodičov Jozefa a Františky? Údajne si želal, aby sa ich hrob zachoval. Tibor Jávor – významný inžinier-mostár, vysokoškolský profesor a vnuk staviteľa Jána Terebessyho – zomrel v roku 2000.

Text: Ľ. Pilzová s využitím informácií M. Macejku a www.malackepohlady.sk.

Foto: S. Osuský