Galéria S v Kuchyni nedávno hostila akademického sochára Ivana Řeháka a jeho prednášku Reverz o tvorbe mincí. Pán Řehák zúčastneným ukázal svoje návrhy, ozrejmil úspechy i tŕnistú cestu k nim a načrel aj do remesla – do modelárskej až sochárskej práce, ktorá k ručne tvoreným návrhom mincí patrí.

          Meno pána Řeháka nie je až tak známe, poznajú ho možno študenti Slovenskej Technickej Univerzity STU alebo zberatelia mincí. A je to tak trošku škoda. Ivan Řehák totiž patrí k najoceňovanejším autorom mincí zo Slovenska. Zámerne nepíšeme na Slovensku, ale zo Slovenska, pretože úspech akademického sochára presahuje slovenské hranice.

          Ak rozmýšľate nad tým, aké už len mince dnes možno tvoriť a akú mincu má pán Řehák na svedomí, nemusíte chodiť ďaleko. Stačí otvoriť peňaženku. Ak máte šťastie, a nepochybne aj isté imanie, v útrobách peňaženky nájdete dvojeurovú mincu. Dizajn jej prednej strany je vopred daný a len ťažko sa zmení, no ako iste viete, jednotlivé štáty zodpovedajú za dizajn jej zadnej časti. Tak ju skúste otočiť. Máte šťastie a držíte v rukách tú slovenskú mincu? Tú s hlboko vyrytým dvojkrížom? Tak to je ona. A ak ste počas ostatných rokov držiac v rukách dvojeurové mince prišli k presvedčeniu, že tá Slovenská je azda najkrajšia a najvýraznejšia, nie ste jediní. Rovnaké presvedčenie nadobudla porota vydavateľstva Krause Publication, ktorá presne túto mincu a jej odvrátenú stranu vyhlásila za najkrajšiu obehovú mincu na svete za rok 2009.

          Je však pravda, že európske mince dizajn príliš často nemenia, avšak o to väčší priestor pre kreativitu nájdu tvorcovia pri pamätných a zberateľských minciach. No pravda číslo dva: písať o veľkom priestore pri tvorbe drobných predmetov je tak trochu pritiahnuté za vlasy.

Unikátnosť umeleckej tvorby

        Mince patria k najmenším umeleckým dielam vôbec a mnohé dizajny dnes vznikajú na počítači. Tie možno chváliť za vycibrenosť a dokonalosť, no práve im chýba to, čo robí umenie umením. Ľudskosť a unikátnosť umeleckej tvorby. Akokoľvek sa softvér bude snažiť napodobniť pohyb ľudských rúk, niečo mu bude chýbať.Ivan Řehák pracuje na svojich návrhoch mincí tradičným, i keď svojim vlastným spôsobom. Pracuje so sadrou presne tak, ako by ste od sochára čakali. Príbeh tvorby sa po príprave, nákresoch začína plastelínou. No nie bežnou detskou a ani bežnou modelárskou. „Najlepšiu plastelínu mali v NDR, tú som si nakúpil a ešte ju mám, podobne aj ebenové a krušpánové špachtle som kedysi kupoval v predajni Orient za dve koruny. Lepšie som odvtedy nenašiel.“ Plastelínu po kúskoch natlačí do kruhovej formy a následne ju za pomoci nástrojov rôznej jemnosti modeluje. Nasleduje komplikovaná príprava sadrového odliatku a návrh mince je po úpravách a spresnení škrabkami hotový.  

          Ivan Řehák sa okrem modelárstva, sochárstva a navrhovania mincí venuje študentom STU. No má tiež záľubu v maľbe. Aj výstavu jeho malieb mali v Kuchyni. O tom však niekedy nabudúce.

Text a foto: J. Hargaš