Obrovský úspech mu prekazila technika. Esteban Malaga

14. 5. 2025

Obrovský úspech mu prekazila technika. Esteban Malaga - od samouka do svetovej elity

Šport

Parkourista Esteban Malaga patrí medzi najväčšie športové talenty, aké na Slovensku máme. V disciplíne speedrun sa z ulice a učenia z internetových videí postupne aj vďaka malackej Pohybovni dostal medzi svetovú elitu. Od 7. do 17. augusta bude Slovensko reprezentovať na Svetových hrách 2025 v čínskom meste Čcheng-tu. Ako vyzerá príprava elitného parkouristu, čo robí, aby sa vyhýbal zraneniam, a aké budú jeho ciele v ďalekej Číne?

Ako dlho sa venuješ parkouru? Prečo si si vybral práve tento netradičný šport?

V podstate úplne odmalička. Už ako dieťa som všetko preskakoval, robil kotúle a všade vyliezal, čiže to boli nevinné základy. Po pár rokoch som sa naučil doma aj salto do vankúšov a postupom času som zistil, že to je dokonca šport a volá sa parkour. Učil som sa neskôr podľa videí z Youtube a v roku 2017 som začal chodiť do malackej Pohybovne – tam som sa naučil pokročilejší parkour a rôzne preskoky, čo mi otvorilo dvere k tomuto športu aj oficiálne.

K parkouru patria aj pády a zranenia…

Našťastie sa mi zatiaľ nič vážne nestalo, keďže trénujem dosť opatrne. Ide o šport, v ktorom prekonávate sám seba, a ja si to uvedomujem, takže sa snažím skákať opatrne a nerobiť nič cez čiaru. To isté učím aj deti na tréningoch: netreba sa zbytočne prekonávať, ak nemajú istotu, že to zvládnu. Preto sa im aj mne vyhýbajú väčšie zranenia. Len raz v živote sa mi stalo, že som si zlomil malú kostičku na dlani, ale to bolo, našťastie, všetko.

Ako vyzerá príprava na svetové podujatie v slovenských podmienkach?

Na súťaže sa dá veľmi dobre pripraviť vo viacerých parkourových halách, ktoré na Slovensku už existujú. Ale každá súťaž má inú dráhu, menia sa prekážky a skoky, takže sa nedá úplne pripraviť na konkrétne podujatie ako také. Najlepšie sa teda pripravíte tak, že máte široké portfólio pohybov. Ja napríklad chodím iba behať, potom robím čisto iba saltá na spestrenie, potom cvičím nové techniky. Pozerám si napríklad svoje staršie súťažné behy a z nich zisťujem, čo dotrénovať. Takto dopĺňam veci, ktoré ma brzdia. Vďaka tomu som sa vedel pripraviť aj na MS v Japonsku. Tam som už mal všetko také premakané, že už mi stačilo len uvoľniť sa, čo sa mi podarilo až v semifinále. Kvalifikačný čas som tam zlepšil o výborné 3 sekundy. Tento šport je veľmi o hlave, je potrebné nastaviť sa tak, že všetko by malo byť pre mňa mentálne v poriadku.

Na MS v Japonsku ste boli napokon piaty po veľmi zvláštnom konci pretekov. Finále zrušili kvôli počasiu, a tak sa zarátali výsledky zo spomenutého semifinále. Spolu s ostatnými kvalifikovanými finalistami budete na Svetových hrách. Mysleli ste vtedy na medailu?

Úprimne, ja som sa už tak cítil. Myslel som si, že „wau“, ak semifinále viem takto posunúť aj s nejakými drobnými chybičkami, tak že by som to vedel ešte vyšperkovať na medailu. Hovoril som si: teraz príde tá chvíľa? Ale prišiel dážď. Napriek tomu som bol veľmi spokojný. Keď som sa dozvedel o postupe do semifinále, až vtedy som si dal cieľ, že to skúsim na prvú šestku, aby som išiel do Číny na Svetové hry. Keď sa mi to podarilo, už som bol najšťastnejší. Že nebolo finále, mi naozaj vôbec nevadilo.

Šancu na medailu vám teda odplavil dážď. Cítite ju na Svetových hrách?

Cítim, že mám mentálnu odolnosť aj fyzickú silu. Už len to udržiavať, možno ešte čosi zdokonaliť a ostať v pokoji. Nezblázniť sa.

Aký je podľa vás ideálny vek pre parkouristu? Akých starých súperov máte?

Asi je to individuálne. Na podujatia ako Svetový pohár či majstrovstvá sveta sa môže chodiť od 17 rokov, no v Japonsku na MS boli aj juniori. Musím povedať, že prišli dobre pripravení. Veľmi závisí aj od trénera a od nastavenia jednotlivých športovcov, či sú naučení sa „rozbiť”, alebo robia radšej na istotu iba veci, ktoré stopercentne ovládajú.

Tento šport nie je zatiaľ olympijský, no reprezentujete v ňom Slovensko a dosahujete výborné výsledky. Dostávate aspoň nejakú podporu?

Snažím sa získať si podporu aj sám, mal som natočené video do Fondu na podporu športu a písal som vedeniu obce Gajary, kde bývam, či by ma nevedeli podporiť. Bol som prekvapený, pretože od Gajár som dostal finančné prostriedky na prípravu a tréning, za čo veľmi pekne aj touto cestou ďakujem. Okrem toho ma finančne aj priestorovo podporuje reprezentačný tréner Stanislav Pálka. Parkour patrí pod Slovenskú gymnastickú federáciu, ktorá nám prepláca letenky aj ubytovanie a chystajú sa už aj ďalšie veci, keďže vďaka takýmto výsledkom sa podarilo do parkouru dostať viac financií. Hovorilo sa o diétach a mesačných príspevkoch od federácie počas prípravy.

V Bulharsku vo Svetovom pohári 2023 ste v premiére obsadili 19. miesto, v Montpellieri 2024 už 15. a v Coimbre 2024 už 6. miesto. Ako si spomínate na vôbec prvú skúsenosť s medzinárodnými pretekmi zo Sofie?

Bolo to úplne iné ako všetko, čo som dovtedy zažil. Atmosféra, počet divákov, organizácia a náročnosť trate boli neskutočné. Trochu som až dostal strach, pomyslel som si – cez toto mám teraz šprintovať? Pri pohľade na súperov som si neveril. Nad stresom ale prevládala spokojnosť a hrdosť na to, že som sa tam dostal, a vlastne som si to veľmi užil. Napriek tomu, že som sa tam trochu zranil na prvom tréningu, spomínam na to pozitívne a natrvalo sa mi to zapísalo do pamäti.

Potom prišiel Montpellier…

Tam sa stala zaujímavá vec. Akurát pri mojom behu sa stala technická chyba. Keď som dobehol a stlačil buzzer, aby som zastavil časomieru, pozriem na čas, a nič. Ten bežal ďalej. Čo sa stalo? Tlačím znova, zastavil sa. Potom mi dali vymyslený iný čas, ktorý bol o asi dve sekundy horší. Asi štyri hodiny som sa rozcvičoval, nerozcvičoval, rozcvičoval, nerozcvičoval… Raz to vyzeralo, že pôjdem znovu, potom zas, že nie. Napokon dovolili opravný beh, ale celkom vyčerpaný som odbehol s 15. najlepším časom.

V Coimbre ste si to ale vynahradili.

Hoci som vedel, čo ma čaká, aj tak som tam zažil nové pocity. Vo finále som bežal s víťazom Svetového pohára 2024, takže s najlepším na svete. Keď sme sa znovu stretli v Japonsku, už to nebolo také stresujúce, a vďaka tomu som sa posunul ešte ďalej.