Tréner Marian Tóth aj o svojej budúcnosti a bizarnej situácii

Futbalisti Malaciek dosiahli v práve skončenej sezóne najlepší výsledok novodobej histórie nášho futbalu. V III. lige skončili na nádhernom 5. mieste. Kvôli nedomyslenej reorganizácii im však hrozilo, že vypadnú do IV. ligy, keďže pre novovzniknutú III. ligu Západ platí, že v nej budú pôsobiť štyri celky z Bratislavského futbalového zväzu a Malacky nedokázali predbehnúť ani Raču, ani Inter. Napokon však zostávajú v III. lige, keďže FK Inter Bratislava postúpil do vyššej súťaže.

            O skončenej sezóne sme sa rozprávali s trénerom Marianom Tóthom, ktorý doviedol Malačanov za skvelým výsledkom, no s tímom sa ako hlavný tréner lúči.

Máte za sebou úspešnú sezónu s konečným 5 miestom. Ako ju hodnotíte?

            V amatérskych podmienkach III. ligy museli mužstvá odohrať 16 duelov za tri mesiace, čiže boli pod veľkým tlakom na výsledky, na výkon či regeneráciu, ale aj na pracovné či študijné povinnosti. Zo strany Slovenského futbalového zväzu je to nepochopiteľné, ale žiaľ, museli sme sa s tým vyrovnať. Preto bolo veľa zranených hráčov nielen u nás, ale aj v iných mužstvách. Iní tréneri tiež kritizovali tento systém. Pre Malacky je 5. miesto úspech, ale škoda, že sme nepredbehli v tabuľke aspoň jedno mužstvo z Bratislavy, čo by nám zaručovalo záchranu a III. ligu aj v budúcom ročníku aj bez stresu, ktorý sme zažívali. Potenciál malackých chlapcov je evidentný, avšak chýbala nám stabilita výkonov a nepremieňali sme veľa príležitostí. Mrzí ma disciplína, mali sme príliš veľa červených kariet, aj keď niektoré boli pre mňa dosť nepochopiteľné. S viacerými trénermi sme sa zhodli, že rozhodcovia boli najslabším článkom súťaže, ale nechceme sa na to vyhovárať.

O budúcnosti Malaciek sa rozhodlo až dodatočne…

            My sme jednoznačne chceli zostať v III. lige. Na ihrisku sme dokázali, že do súťaže patríme a bolo bezprecedentné, že nám naozaj hrozilo vypadnutie z 5. miesta do nižšej súťaže. Ale ani pred touto sezónou sme vlastne dva týždne pred jej začiatkom nevedeli, s kým budeme hrať a koľko súperov bude v našej lige, takže nám nezostávalo iné než čakať. Opäť ale môžem povedať, že organizácia aj komunikácia so zväzom je na veľmi nízkej úrovni.

            Veď sme dostali aj chválu od čerstvého druholigistu z Lehoty pod Vtáčnikom. Čudovali sa, ako môžeme z takto vysokého miesta vypadnúť. Môj názor je, že touto reorganizáciou súťaž utrpí. Ale ako hovorím, nemali sme to vo svojich rukách a nebolo to jednoduché.

            V tejto súvislosti najviac prekvapila Petržalka. Naozaj nikto nepredpokladal, že sa vedenie Petržalky rozhodne prihlásiť svoje béčko do III. ligy. Aj preto vznikla táto nepríjemná situácia.

Na jar vám pomohol nový útočník Matej Dolník, bez neho by gólová potencia bola nižšia…

            Matej bol hlavne na začiatku nepoznaný a vždy robil súperom vzadu problémy. Priniesol kvalitu a spoľahlivosť na hrote útoku. Keď bol na ihrisku, súperi sa neskôr začali naňho orientovať, čím vytváral možnosti a priestor na šance pre ostatných ofenzívnych hráčov.

Čo vy a budúcnosť?

            V Malackách pokračovať nebudem. Po poslednom zápase som sa poďakoval za krásne tri roky, ale rozhodol som sa skončiť bez ohľadu na súťaž, v ktorej Malacky budú hrať. Nemal by som problém trénovať ani IV. ligu – veď sme z nej postupovali – ale aj chlapci potrebujú zmenu. Veľmi mi záležalo na tom, aby sa podarila zachrániť III. liga.

Na ktorý duel máte najkrajšie spomienky?

            Najpamätnejším zápasom sezóny pre mňa bolo víťazstvo na Pasienkoch nad Interom 1:0. Išli sme tam v pozliepanom zložení, deň pred zápasom prišlo ďalšie zranenie a mali sme málo náhradníkov. Maťo Ambra prakticky celý zápas odohral so zlomeným nosom. Aj pre toto ma mrzí, že v Malackách ľudia akosi nechodia na futbal, pritom chlapci by si za predvedené výkony a výsledky zaslúžili väčšiu kulisu. Na Interi bolo možno 400 – 500 divákov,  a hneď to bolo o inom, aj chalani mali vyššiu motiváciu.

            Z hľadiska výkonu bol úplne najlepším domáci zápas s Novými Zámkami. Tam nám pri výhre 5:0 vyšlo úplne všetko. Bol to duel, ktorý by chcel každý tréner hrať každý týždeň. Nemôžem zabudnúť ani na pohárový zápas so Skalicou, pretože potrápiť mužstvo z najvyššej súťaže sa nepodarí často, ak hráte III. ligu.

Za rozhovor ďakuje M. Binčík. Foto: J. Brandejsová, FB profil FC – Žolík Malacky