Odchovankyňa atletického klubu AC Malacky Monika Písečná Baňovičová skončila s aktívnou kariérou. Informovala o tom na svojom facebookovom profile.

            „Tieto riadky sa mi píšu veľmi ťažko, ale po takmer 20 rokoch končím s výkonnostnou atletikou. Toto rozhodnutie som nespravila zo dňa na deň a verte mi, že je to pre mňa psychicky veľmi náročné. Minulý rok v novembri som začala mať zdravotné problémy, ktoré čiastočne pretrvávajú doteraz a komplikujú mi bežný život, nie to ešte ten atletický. Presne pred rokom som absolvovala svoje posledné preteky v kariére a ani vo sne by mi nenapadlo, že nimi povesím tretry na klinec,“ napísala v statuse.

Atletika – zmysel života

            Atletiku nazvala zmyslom života, životnou cestou a únikom z reality. Zároveň sa verejne poďakovala všetkým svojim trénerom: Vladimírovi Handlovi, Dane Horskej, Eugenovi Laczovi a Petrovi Bottlíkovi. „Pán tréner Vladimír Handl si ma zobral pod svoje krídla ako 10-ročnú. Jemu vďačím za to, že mi v klube AC Malacky ukázal lásku k atletike. Vďaka nemu som bola držiteľkou niekoľkých slovenských rekordov a taktiež som bola na majstrovstvách sveta dorastencov, Európskom olympijskom festivale mládeže EYOF, majstrovstvách Európy juniorov a majstrovstvách sveta juniorov.“

Ako sa to začalo…

            Trénera V. Handla sme požiadali, aby si zaspomínal na Monikine začiatky. „Monika prišla do nášho atletického klubu v roku 2005 ako desaťročná na skúšky do atletickej športovej triedy ZŠ Záhorácka v Malackách. Pochádza zo Závodu a treba poznamenať, že v tom čase bola veľmi dobrá spolupráca telocvikárov zo škôl malackého okresu so ZŠ Záhorácka, kde sú športové triedy. Takže ako klub sme mali prehľad o talentovaných deťoch, a tie začínali svoje prvé krôčiky v týchto športových triedach.

            Monika bola hneď od začiatku jednou z tých najtalentovanejších. Už ako mladšia žiačka bola v šprintoch najlepšia na Slovensku a jej úspechy pokračovali aj v starších kategóriách. Darilo sa jej aj v prekážkových behoch a v skoku do diaľky. V doraste sa začala venovať trojskoku a aj tam vynikala. V tej dobe sa začala v AC utvárať skupina atlétok, ktoré nám závidelo celé Slovensko. Okrem Moniky to boli najmä Eliška Chvílová a Claudia Hladíková. Napríklad všetky tri skočili za 6 metrov, čo je v podstate raritou. Všetky tri sa zúčastňovali na majstrovstvách sveta či Európy v mládežníckych kategóriách a vynikali v prekážkach, v skoku do diaľky a v trojskoku. Monika a Claudia boli slovenskými rekordérkami na 60 m prekážok. Ako to však býva v menších kluboch, s úspechmi prišli aj väčšie ambície a dievčatá sa rozutekali do väčších klubov. Monika sa rozhodla pre prekážky a my sme jej držali palce.

            Dá sa povedať, že bola priekopníčkou prekážok v našom klube. Má svoje nasledovníčky a nasledovníkov. Rebecca Slezáková sa vo svete prekážok presadzuje už na medzinárodnej úrovni a darí sa aj chlapcom. Nuž a keď si spomenieme, že v dobe Moniky sme nemali žiadne oficiálne prekážky, len také vlastnoručne vyrobené, nemali sme tartanovú dráhu, len šotolinu, tak sme – aj vďaka Monike – spravili v našom klube obrovský krok dopredu.“

Posledný tréner

            Jej posledným trénerom bol Peter Bottlík. „Začal ma trénovať v čase, keď som sa rozhodovala, či s atletikou skončím, alebo to vyskúšam pod jeho vedením. Bol to risk, keďže prekážkarku predtým netrénoval, no ako bývalý prekážkar mal veľa skúseností, ktoré využíval na tréningoch. Často sme išli formou pokus – omyl, ale aj vďaka tomu, že bol zanietený a neustále sa vzdelával, som každý rok napredovala. Napriek tomu ma mrzí, že končím s pocitom, že som mala ešte nejaké rezervy.“

            M. Písečná Baňovičová od svojej milovanej atletiky neodchádza. Zostáva pri nej ako manažérka, výskumníčka a príležitostná komentátorka.

Text: Ľ. Pilzová/FB M. Písečnej Baňovičovej, foto: Pavol Uhrin|www.fotosport.sk, archív M. Písečnej Baňovičovej a V. Handla