Vedeli ste, že v poslednom štádiu plánovania bratislavského metra sa rátalo s linkou metra, ktorá by končila až v našom meste? Pravda, nešla by pod zemou, no spájala by Malacky priamo s centrom Bratislavy. Žiadne prestupy, možno ani žiadna iná MHD. Len jeden vlak na ceste do Bratislavy a azda jeden prestup na inú linku metra priamo v centre. Takto by ste sa dostali prakticky kamkoľvek. Taká bola vízia, ktorá mala byť realitou už šestnásť rokov.

            Len si to predstavte: bicyklom, autobusom alebo pešo prídete na našu železničnú stanicu, odkiaľ každú chvíľu odchádza jedna súprava za druhou, označená červenou farbou. Na ňu sa v Malackách pripája regionálna doprava zvážajúca cestujúcich z celého Záhoria. Vlak po pár zastávkach prechádza pod zem. Prejde cez bratislavskú Hlavnú stanicu, zastaví sa ešte na Kamennom námestí v centre a smeruje na konečnú na konci Petržalky. Cestou do Petržalky táto červená linka trikrát zastavuje. Raz v stanici zvanej Dúbravčice, kde môžete prestúpiť na zelenú linku, ak by ste smerovali do Dúbravky či Karlovej Vsi, potom na oranžovú linku, ktorú by ste využili, ak by ste chceli ísť na Trnavské mýto, do Ružinova, alebo na Predmestie. A z týchto staníc by ste vedeli ísť pokojne až do Trnavy. Alebo do Galanty. Alebo do Dunajskej Stredy.

Metro, ktorým sa nevozíme

            To, čo opisujeme, bol posledný návrh riešenia bratislavského metra predtým, než túto myšlienku vtedajší politici definitívne potopili a nechali svojich nasledovníkov, nech sa vysporiadajú s budúcim rastom dopravného zaťaženia.

            Informácie pochádzajú z archívu pána Petra Martinka. Aj na nich základe vznikla nedávna výstava v Slovenskom technickom múzeu – Dopravnom múzeu v Bratislave, ktorá sa venovala metru v našom hlavnom meste. Práve vďaka výstave pod názvom Metro, ktorým sa nevozíme, sme si projekt pripomenuli.

Regionálne metro

            Metro až do Malaciek a zároveň do Trnavy, Galanty a Dunajskej Stredy bolo súčasťou štúdie tzv. „regionálneho metra“ z roku 2002. Ako píše autor výstavy Peter Martinko, cieľom štúdie bolo komplexné riešenie systému hromadnej dopravy regiónu, ktorý v sebe zahŕňal hlavné mesto Bratislava a okolité okresy s využitím železničných tratí v regióne.

            Projekt mal byť až o 50% lacnejší ako pôvodne zamýšľaný projekt samostatného ľahkého metra systému VAL, o ktorom sa uvažovalo v predchádzajúcich štúdiách.          Mestské koľaje sa mali napájať na železničnú sieť v staniciach Trnavské mýto, Hlavná stanica a Ružinov. Odtiaľ mali vlaky premávať do spomínaných miest vrátane Malaciek. Navrhovaným vozidlom pre regionálne metro bol Siemens S70 – moderný hybrid medzi električkou a vlakom s rozchodom 1435 milimetra a s možnosťou vytvárania dlhých a krátkych súprav (dĺžka od 58 do 75 metrov). Siemens S70 s vrchným odberom prúdu je vozidlo jazdiace bežnou rýchlosťou 88 km/h, no schopné dosiahnuť rýchlosť maximálne 120 km/h. Určené bolo najmä pre mestá v USA. Jazdí napríklad v meste Portland.

            Červená trasa z Petržalky cez centrum mesta a Hlavnú stanicu až do Malaciek mala byť postavená ako prvá medzi rokmi 2005 až 2009. Nadviazať na ňu mali trasy Trnavské mýto – Trnava (mala byť hotová v roku 2019) a stavba zo stanice Predmestie do Galanty (predpokladaný dátum dokončenia v roku 2014). Poslednou stavbou mala byť časť zelenej trate, pretínajúca červenú. Táto stavba mala byť hotová v roku 2030.

Problematické financovanie

            Štúdia uvažovala aj o financovaní. To malo byť zabezpečené deblokáciou ruského dlhu, pričom do projektu mala byť ochotná vstúpiť aj ruská strana zastúpená firmou Metrostroj. Financie sa však získať nepodarilo a aj tento návrh bol zamietnutý.

A čo dnes?

            Myšlienka regionálneho metra sa istým spôsobom preniesla aj do dnešných dní. Mesto Bratislava i Bratislavský samosprávny kraj chcú naďalej zo železničnej dopravy vybudovať nosnú dopravu, k čomu patrí nielen modernizácia trate z hlavného mesta po Kúty, ale aj plánované vybudovanie železničnej stanice Bory, na ktorú má nadväzovať predĺženie električkovej trate z Dúbravky.

            Súčasťou nosného systému má byť aj železničná stanica Ružinov, ktorá má (podľa plánov) o niekoľko rokov vyrásť pri konečnej autobusov a električiek na Astronomickej ulici.

            Novinkou v riešení spojenia Bratislavy s okolím je štúdia obnovenia železničnej dopravy do Stupavy novou traťou popri diaľnici D2. Podobný zámer – s vybudovaním rýchlotrate až do Stupavy, sa už v minulosti vyskytol. Dávnejšie plánované, no nikdy nezrealizované riešenie ukazuje mapa nižšie.

-jh-

Zdroj informácií a fotografií: archív Petra Martinka/STM – Dopravné múzeum v Bratislave/výstava Metro, ktorým sa nevozíme