(* 21. 9. 1888 Kostolište – 28. 6. 1971 Malacky)
Narodil sa v rodine tesára a príležitostného robotníka s malým gazdovstvom ako najmladší zo šiestich žijúcich detí. Skromnosti a citlivému vzťahu k ľuďom ho naučila jeho matka, ktorá mu po celý život bola vzorom slušnosti, skromnosti a dobroty.
V rokoch 1903 – 1906 bol učňom v odbore maliarstvo a natieračstvo v Hodoníne. Po skončení štúdií 1906 – 1909 sa stal maliarskym tovarišom vo Viedni, kde 1908 – 1909 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. 1909 – 1913 študoval na súkromej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe.
V roku 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni.1914 získal v Prahe svoj prvý ateliér, kde pracoval a žil až do roku 1939. Po jeho návrate na Slovensko ako mimoriadny profesor zorganizoval a viedol oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. V roku 1926 sa ako prvý Slovák zúčastnil Bienále v Benátkach. Dlhé roky cestoval po Európe, Ázii.
Je jedným zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia. Rozvinul svoj pôvodný program monumentálnej heroizácie krajiny a človeka ako jeho organickej súčasti. Svojím rozsiahlym a mimoriadne významným dielom úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode a ľudu. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre. Citlivo vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry, tvorivú silu jej prejavu, pričom sa nechával priamo inšpirovať bohatstvom krajinných a figurálnych motívov, ktoré tvoria aj ťažisko tvorby. Rád zobrazoval ľudí na poliach, lúkach, na rúbaniskách a v horách.
Napriek tomu, že 39 rokov prežil v Prahe, témou sa všetky jeho diela prikláňajú k Slovensku. Patril k prvým výtvarným umelcom, ktorí úspešne prezentovali slovenské umenie v zahraničí. Posledné mesiace a dni svojho života strávil v Malackách a v Kostolišti. Jeho pozostatky sú uložené v hrobke na Národnom cintoríne v Martine.
