Ako sme informovali koncom minulého roka, séria kníh o histórii nášho mesta pokračuje. Po malackom zdravotníctve prichádza nová kniha Malacké školstvo v historickom vývoji, obrazoch a spomienkach.
Autori Stano Bellan a Martin Macejka približujú dejiny školstva v Malackách: od jeho prvopočiatkov v 16. storočí, cez významných učiteľov, časy vojen či socializmu až po dnešok. Historické fakty a fotografie dopĺňajú zaujímavosti a osobné spomienky pedagógov.
Na 200 stranách sa okrem iného dozviete o rímsko-katolíckej škole na Rádku, o dievčenskej ľudovej škole Na Brehu, o prvých známych učiteľoch, kde stála najstaršia škola v meste, či čo to bol griflík a tabuľka. „Je málo kníh, ktoré sú pre všetkých,“ píše v predslove S. Bella a vysvetľuje: „Téma školstva je ľuďom jednou z najbližších, pretože ak aj sú medzi nami silní jedinci, ktorí nikdy neprišli do kontaktu so zdravotníctvom, do školy sme chodili všetci. Všetci sme zažili školské roky v rôznych spoločenských obdobiach a podmienkach, niesli sme spoločný údel so spolužiakmi, z ktorých mnohí zostali súčasťou nášho života natrvalo alebo aspoň na veľmi dlhú dobu, učili nás učitelia, ktorí do nás vyorali rôzne hlbokú brázdu a niektorí dokonca nasmerovali náš život, pretože práve naše školské obdobie bolo naším objavovaním samých seba, našich záujmov a schopností,“ píše v predslove S. Bellan.
Pri tvorbe knihy dospeli spoluautori k zaujímavému a dôležitému poznatku: školstvo v Malackách je staršie, ako keď sa pred časom oslavovala jeho 400-ročnica. „Až postupne počas práce na knihe som si uvedomil, aké zložité to so školstvom v našom meste vždy bolo. Možno aj inde, no tu pri pátraní do hĺbky niekedy vôbec nie dávnej histórie to pripomínalo hlavolam – niektoré inštitúcie sídlili súčasne na mnohých miestach (nedostižná je v tomto smere dnes už neexistujúca 3. ZŠ na Ulici 1. mája), prípadne v rovnakej budove sídlilo postupne a dokonca súčasne niekoľko škôl (ako v objekte prvorepublikového františkánskeho gymnázia na Kláštornom námestí), alebo jedna škola v jednom objekte niesla v histórii úctyhodne dlhý rad názvov v súvislosti s meniacou sa formou školy (to je prípad súčasnej ZŠ Dr. J. Dérera na Ulici gen. M. R. Štefánika),“ dopĺňa S. Bellan.
Malacké školstvo v historickom vývoji, spomienkach a súčasnosti je druhou časťou skladačky, ktorej cieľom je postupné mapovanie spoločenského života nášho mesta. Ako sme už spomenuli, tou prvou bolo Malacké zdravotníctvo, teraz máme Malacké školstvo a nasledovať bude Malacká samospráva.
Knihy o histórii malackého zdravotníctva a školstva si môžete zakúpiť v Turisticko-informačnej kancelárii na Záhoráckej ulici.
Text: Ľ. Pilzová, foto: S. Osuský
Použité ukážky pochádzajú z knihy Malacké školstvo v historickom vývoji, spomienkach a súčasnosti.
Balón za školou
V čase prvej svetovej vojny zažili Malačania veľké udalosti. Prvou z nich bolo núdzové pristátie balóna za školou na Dolnom konci. Správa o pristátí balóna sa rozniesla po Malackách ako víchor a čo malo ruky a nohy, všetko bežalo smerom k Vinohrádku. Aj v školách prerušili vyučovanie a všetci v dvojstupoch a v sprievode učiteľov išli si obzrieť ten div.
Zo spomienok spisovateľa Ľudovíta Zúbka v Kronike 2. ZDŠ Malacky
Prvé fotenie
S úsmevom spomínam na svoje prvé koncoročné fotenie so žiakmi ako začínajúcej učiteľky. Zoraďovali sme sa a fotograf zrazu na mňa direktívne: „Ty si vysoká, nemotaj sa tam vpredu, postav sa pekne dozadu.“ Žiaci vybuchli do smiechu a ja tiež. Milé, že ma neidentifikoval ako učiteľku.
Oľga Ballayová
Prajem si
Na fyzike sme so staršími žiakmi s obľubou demonštrovali javy a zostrojovali jednoduché prístroje. Tak sme zostrojili telefón a volali sme si z jednej miestnosti do druhej. Telefón zazvonil, prijal so hovor: Tu je pán učiteľ. Čo si praješ? A na druhej strane sa ozvalo: Ja by som si prial najhoršie dvojku z fyziky.
Pavol Petrakovič
Pozdrav od starečka
Niekedy si človek uvedomil, že už učí skutočne dlho, hlavne keď sa niekoľkokrát stane, že počuje: „Pán učiteľ, pozdravuje vás stareček, že ste ho též učili…“
Ján Mordavský (učil 58 rokov)
Až umrete, paňi učitelko
Otec mojich dvoch žiakov založil pohrebnú službu a raz priniesli skutočne bizarný pozdrav: „Pani učiteľka, tatko vám odkazuje, že keď umrete, spraví vám pjekní pohreb.“ Ale už sa toho asi nedočkám – tú službu už nemajú, a ja stále žijem.
Iný zážitok, ktorý ma zarazil, bol, keď predo mnou žiak pokľakol a požiadal ma pred celou triedou o ruku.
Eva Lopčianska
Ocenenie pre L. Ballu
Náš kolega zMestského úradu Malacky, referent pre civilné núdzové plánovanie Ladislav Balla dostal…
S barinou pri Tescu by sa mala porátať drenáž
Intenzívne zrážky či lejaky sa vyskytovali vždy, no v ostatných rokoch sa množstvo vody, ktoré…