Velikánom stačí jedno méno, a šeci vjedzá, o kem je reč

Macka, čo išiel do Malaciek, pozná celý svet. Preslávila ho pesnička, ktorú spieval Karel Gott i Alexandrovovci, Štefan Margita i Kandráčovci, spievajú ju v ďalekej Ázii, nechýba ani na futbalových či hokejových zápasoch bez ohľadu na to, z ktorej časti Slovenska pochádzajú fanúšikovia. Na internete ju nájdete vo verziách techno aj karaoke. Mackovi, jeho významu a ďalším súvislostiam sa venovali tri medzinárodné konferencie. Nikto ho síce nevidel, ale každý ho pozná. Teraz však konečne prišiel do Malaciek!

            Jeho podobizeň vo forme drevenej sochy stojí na sídlisku Juh na ulici D. Skuteckého. Iniciátormi boli malackí aktivisti Stano Bellan a Martin Macejka. Ako sme sa od nich dozvedeli, myšlienkou, že by mal mať Macek vlastnú sochu, sa zaoberali niekoľko rokov. Autorkou návrhu sochy jeBarbora Macejková. „Vychádzala som z fiktívneho portrétu Macka, ktorý vytvorila Vanda Kráľovičová na základe inštrukcií od Stana Bellana. Mojou úlohou bolo vytvoriť kráčajúcu postavu s cepmi v dobovom oblečení.”

            Návrh preniesol do reality umelecký rezbár Miroslav Kinder. Je rodákom z Pezinka, avšak už roky žije v Brodskom, kde sa narodila aj socha Macka. „Priznávam, že to trvalo dlho a bolo to náročné, najmä preto, že stvárňovaná postava má vykročenú nohu, teda je v pohybe. Okrem toho, materiálom je drevo z jaseňa, ktoré bolo treba fixovať proti popraskaniu,“ hovorí o svojej veľkej osobnej výzve majster rezbár.  

            Socha meria 3 metre a váži okolo 400 kilogramov. Slávnostne ju odhalili 30. augusta a nechýbala pritom „echtovná“ malacká záhoráčtina v podaní aktivistu a nadšenca S. Bellana: 

„Stojíme tadi dnes pred sochú velikána a jak sa na sochu velikána patrí, je to Macek. Jeho prímeňí nepoznáme, ale to možná enem proto, že žádné nemjel, protože žil skúr, než koncem 18. storočá zavédel cisár pán Jozef II. Používání prímeňí v celém Rakúsko Uhersku. Je to ale naráz aj dúkazem teho, že velikánom stačí jedno méno, a šeci vjedzá, o kem je reč.“ Jeho slová doplnil historik, pedagóg a poslanec mestského zastupiteľstva M. Macejka: „Macek je symbolom. Symbolom Malaciek aj Záhoria. Macek je jedným z nás. Bol z niektorej generácie našich predkov, bežných Záhorákov.  S dobrými aj zlými vlastnosťami, ktoré dobre poznáme. Preto je nám blízky aj po rokoch. Pritom nie je dôležité, či vôbec reálne jestvoval.“

            Macek je fenomén a má aj svoju medzinárodnú konferenciu. Počas troch ročníkov sa prednášajúci odborníci zamýšľali napríklad nad tým, odkiaľ išiel do Malaciek, aké historické okolnosti sprevádzali jeho príbeh, aký bol jeho psychologický profil, aké verzie slávnej piesne Išel Macek poznáme, ba nechýbal ani konšpiračný pohľad.

            Na konferenciách sme sa tiež dozvedeli, že Macek bol asi bordelár, lebo si zabudol doma cepy. Že mal celkom slušnú zemepisnú orientáciu, lebo trafil do Malaciek. Že sa vedel postarať o rodinu, lebo neváhal odísť pracovať aj mimo domova. Že Mackova žena nebola iba životná partnerka, ale určite to bola manželka. A z čoho tak usudzujeme? Nuž, v piesni ju oslovil „stará moja“. 

            Ďalšia medzinárodná konferencia, ktorá sa pozrie na Macka v ďalších a nových súvislostiach, sa pripravuje na budúci rok. Skrátka, Macek je téma inšpiratívna, večná, nekonečná a nevyčerpateľná.

Výroba sochy Macka a jej umiestnenie sa podarilo vďaka nadšencom, ktorí pôsobia pod názvom Hrdí Malačania.

Text: Ľ. Pilzová, foto: S. Osuský