Macek v Amerike. Macek a umelá inteligencia. Prvá socha Macka na svete. Kto bol jeho otcom?

Bola to veľká sláva. Ako by aj nie, veď téma Macek je večná. Medzinárodná konferencia o Mackovi, tentoraz s poradovým číslom 4, sa k nám vrátila po dlhých šiestich rokoch. Tá predchádzajúca sa totiž konala v roku 2018. „Je dobrím zvikem už v otvírací reči rekapitulovat. Dnes, po tak dúhej pauzi, je to hlavňe pro nás, co máme krátkodobú pamat ešťe kratší než spomínaná pauza, ešťe vjec na mísce. V tej chvíli sa objavil problém a to, že bilo nad sili ňekerích z nás spomenút si na témi, kerím sa naší hosté vjenovali. Samotní tento fakt sa stal impulzem pro naše napredováňí, protože, jak sme ziscili, cez šecki naše snahi, vracat sa neňí k čemu,“ povedal na úvod jeden z organizátorov za OZ Malacké pohľady Stano Bellan. Okrem iného sme sa dozvedeli, že v USA kandidoval na prokurátora istý Jay Macejko, že aj vo Francúzskej Polynézii sa deti učia po záhorácky alebo že medzi Marsom a Jupiterom obieha planétka Macek.

            Jednotlivé príspevky počas konferencie spestrili hudobné vystúpenia. Pieseň Išel Macek sme naživo počuli v troch rôznych verziách: v podaní speváckeho zboru Vox Humana, verziu pre deti zaspievali Samko Kovár a Mia Králová, no a v rytme afrických bubnov ju zahrali Djembe Picnic Band. Vďaka Divadlu Falangir sme videli aj výjav zo života Macka, konkrétne historický moment, ako objavil nový hudobný nástroj, ozembuch.

Americký denník

            Šťastná náhoda spôsobila, že Andrej Wsól sa dostal k denníku Macka z jeho cesty do Ameriky. Najskôr si musel zarobiť na „šífkartu“, potom cez Moravu a Prahu sa dostal do Hamburgu, kde nastúpil na loď. „Po cesce sme mjeli zastávki. V Engliji šíf nabral uhlí, poštu i dalších vandrovňíkú. Nastúpiu tam ňákí Francek s houú huavú. Furt ríkau, jakú má víhodu, že ňikedi nebude mjet šedzivé vuasi, ale mislím, že ho to škre. On je od nás, tuším Lábjan.“

            A aké boli Mackove dojmy z Nového Sveta? „Co vám povím o Novém Jorku. Život tu ide strašňe friško. A ten luft je ňákí čažkí. Prisám vačku jezdzá tam vozi bez koňí, smrdzá a majú také klaksóni, keré vidávajú zvuki jak poplašené vrani a kačeni. Já sem také vidzeu uš v Praze a ve Vídňi, než tadi ich je nepočítaňe, namújvjeru.“

            Samozrejme, že Macek písal domov listy. „Pochválen Pán Ježiš Kristus, moja najmilejší manželko… Na vjedomí ťi dávám, že sem zdraví a dosavát sa mám dobre, než není to tak rúžové, jak sem misleu. Šecko je tadi veliké enem ti vípuati né. Zdraví vinšujem aj tebje a naším dzecuškám a pozdravujem šeckích vespolek, než toho Ondra od susedú né, kerí má oplzué reči a furt po tebje pokukuje. Šak já vím svoje. Napíš mi jak sa máš a či nestrádáš a jak dzeci, šaksnad budem na temto atresi. A reku asi tak za dva mjesíce mám potem namírené s Franckem do Čikejga. Odtád ťi napíšem, abis vjedzela múj noví atres. Francek je též Záhorák a čovjek jak sa patrí . Není vajčák aj ket sem si to ze začátku misleu. Posílám ti tricet dolarú, víc sa mi zatád nezadariuo šporovat. V baňce ti to vivekslujú, než sa nedaj ošidzit. Lúbá ťa tvúj Macek.“

Macej v urbári

            Čítate dobre. V názve tejto prednášky nie je preklep. Pavlína Uhrová pátrala v záznamoch tereziánskeho urbára (t. j. súpisoch pôdy a poddanských povinností), kde si posvietila primárne na meno Macej a popri tom našla aj iné verzie tohto mena. Staré záznamy z Plaveckého Štvrtka, Jakubova a Vysokej pri Morave uvádzajú krstné mená vo verziách Macej, Mathias či Maceg. V jakubovskom urbári sa dokonca vyskytuje meno Maceg Malacký. 

Kto bol Mackovým otcom?

            Vedecká tajomníčka konferencie a zároveň profesorka práva z Trnavskej univerzity Andrea Olšovská už v minulosti priniesla dôkazy, že Macek prišiel z Plaveckého Podhradia. Bol právnikom, ekonómom, agronómom, hudobníkom, teoretikom umenia a jazykovedcom. Ako cestovateľ pobudol na Sibíri, Madagaskare aj v Amerike. Profesorka Olšovská sa vo svojom výskume posunula ďalej a najnovšie zistila, že Mackova mama sa volala Anna Macek, narodila sa v roku 1711 a je zapísaná v matrike obce Sološnica. Oveľa zaujímavejšie je tvrdenie o jeho otcovi. Mal by to byť samotný František Lotrinský, čo znie logicky vo svetle už predtým dokázaného faktu, že Mária Terézia platila Mackovi štúdiá.  A dôvod? Pokoj v rodine!

Od falešńího Turka po umjelého Macka

            Prednáška Mariána Trnku by sa dala nazvať aj „Od Kempelena k Trnkovi“. Odrazil sa od vynálezu bratislavského génia Wolfganga Kempelena z čias Márie Terézie, ktorého okrem iného preslávil šachový automat s figurínou Turka. V šachovom stole sa však skrýval živý človek – ten pomocou dômyselného mechanizmu posúval ruku sediaceho Turka, vďaka čomu ťahal figúrkami na šachovnici. Figurína prišla na pódium aj v rámci konferencie, avšak na rozdiel od vtedajšej ilúzie išlo tentoraz o modernú realitu: hlava Macka, ktorá žmurkala a otáčala sa, pričom pomocou umelej inteligencie viedla rozhovor s M. Trnkom na rôzne témy. Macek odpovedal aj na otázky publika: kým vlastne je, odkiaľ pochádza, ktorý hudobný nástroj sa mu páči a tiež či by nechcel byť politikom. Predstavte si, nechce. 

Nové pohľady na pôvod Macka

            Mnohí dávajú postavu Macka do súvislosti s konceptom českého génia Járu Cimrmana, niektorí dokonca považujú Cimrmana za vzor, od ktorého je odvodený Macek. Nie je to pravda. Martin Macejka zdôraznil, že Cimrman sa narodil približne v polovici 19. storočia, zatiaľčo v tom období už bol Macek legendou.  V poslednom období sa objavili ďalšie dve hypotézy o možnom pôvode Macka: jedna hovorí o východnom Slovensku, druhá o tom, že pochádzal z Poľska a u nás sa usadil na Beckove. Tieto hypotézy ešte prejdú vedeckým bádaním, rovnako ako aj otázka, či pieseň o Mackovi nepochádza zo starovekých čínskych spisov. Text piesne totiž môže podľa M. Macejku niesť posolstvo, že aj cesta je cieľom.

Prvá socha Macka na svete

            Predposledný rečník Róbert Peťko prišiel na pódium štýlovo: v kroji a s cepmi v ruke. Vo svojom príspevku sa vrátil do vlaňajšieho leta, keď uzrela svetlo sveta prvá socha Macka na svete. „Šeci o ňem vyprávjajú, šeci o ňem spívajú, aj ho kreslá, tak mu bilo treba postavit sochu,“ povedal. Autorkami návrhu sú Barbora Macejková a Vanda Kráľovičová. Trojmetrová socha stojí na sídlisku Juh, je vyrobená z jaseňa, jej autorom je umelecký rezbár Miroslav Kinder a bola pokrstená – ako inak – šošovicou. Nedávno, pri prvom výročí jej odhalenia, sa na Juhu konal premiérový ročník folklórneho festivalu Mackove cepy. No a vraj sa ozvali aj z Guinnessovej knihy rekordov. Veď byť historicky prvý na svete a zároveň jediný, to nie je iba tak!

Ze zápiskú Paštekára

            Napoly Záhorák, napoly Paštekár Štefan Nižňanský sa pozrel na budúcnosť Macka. V súvislosti s blížiacim sa otvorením nášho nového hokejového štadióna predpovedá – s pomocou umelej inteligencie – že v roku 2025 vznikne v Malackách nový hokejový klub, ktorý postúpi do extraligy. Najväčšiu zásluhu na tom vraj bude mať hráč Matej Macejko. Ako kapitán privedie náš tím k olympijskému zlatu a stane sa prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja. Zároveň Š. Nižňanský navrhol text novej hokejovej hymny: Išel Macek do Malacek ten nový led mlácit, zapomjel si prilbu doma, mosel sa on vrácit.  // Milá moja, duša moja, kams´ mi dala výstroj? Tam ti smrdzí na balkóne, vem si ho, ty syn moj!

Čím viac postupuje výskum, tým viac otázok sa vynára. „Pokorne toto zistenie prijímame a pokračujeme v tomto nerovnom boji,“ odkazuje vedecký tím mackológov.

Text: Ľ. Pilzová, foto: V. Kráľovičová