Už veľakrát ste si vraveli, že by ste si skúsili zacvičiť jogu, ale napokon sa vám nikdy večer nechce? Možno vás zláka letná joga pod holým nebom. Počas celého leta sa s cvičiteľkou Ľudmilou Oreskou priaznivci tohto povznášajúceho cvičenia tela i duše stretávajú v Zámockom parku vždy v pondelok o 19.00 h. Aktivita nie je nová a osvedčila sa už aj v minulých rokoch počas Kultúrneho leta, no kedysi bývala v sobotu ráno. Prečo teda až večer a v pondelok?

„V sobotu chcú mať ľudia program s rodinou a často vyrážajú na výlety, plánujú si víkendový program. Pre mnohých vrátane mňa je teda príjemnejšie nerušiť rodinný program víkendu, zacvičiť si po ukončenom pracovnom dni a tak sa zrelaxovať,“ hovorí dlhoročná cvičiteľka jogy. „Kto sa napriek únave premôže a príde, býva príjemne prekvapený osviežením, ktoré mu cvičenie poskytne,“ zasväcuje nás do pôsobenia jogy Ľ. Oreská, ktorá sa tejto aktivite venuje už od roku 1987 a stala sa jej životným štýlom. Podľa nej joga je filozofia, ktorá človeku umožní spoznať samého seba, reakcie tela a mysle na konkrétne pozície. Učí nás práci s pocitmi a dychom a postupne v nás prehlbuje harmóniu a pokoj. Vnútorne sa upokojíme, získavame rovnováhu a cítime sa energeticky silnejší. Skúsenosti ukazujú, že po cvičení sa ľuďom zrazu nechce ukončiť deň, sú svieži a plní energie.

Možno niekoho odrádza, že v skupine je dosť stálych cvičencov, ktorých už pokladajú za pokročilých a preto sa ostýchajú k nim pripojiť. V skutočnosti však môže prísť naozaj každý. „Niekedy ani netreba hneď cvičiť. Prínosné je už aj to, že sa pozeráte, akým spôsobom cvičia ostatní, že vnímate pohyb, jeho intenzitu, premeny, tempo… a pritom nasávate príjemnú atmosféru v prostredí Zámockého parku,“ vysvetľuje Ľ. Oreská. „Je úplne jedno, či je niekto začiatočník, alebo pokročilý. Vždy sa cvičí len po prah bolestivosti a každá poloha (ásana) sa dá zacvičiť tak, aby to bolo pre daného jednotlivca bezpečné. Najdôležitejšie je, že joga poskytuj radosť, iný uhol pohľadu na seba a život okolo nás. Dáva nám nadhľad nad vecou, poskytuje optimizmus, pružné telo a myseľ, aby človek vedel zvládať životné výzvy. Je istým spôsobom psychoterapie, ktorá zasahuje celého človeka a mení jeho pohľad od základu. Vnímanie pocitov a reakcií tela dáva priestor na zamyslenie nad filozofickými témami bez predsudkov.“

Ľudmila Oreská sa venuje joge od roku 1987. Ako študentka katedry geológie a mineralógie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach sa dostala do spoločnosti viacerých jogínov. Jej učiteľom na škole a zároveň aj prvým lektorom jogy bol vynikajúci vedec a súčasný prezident Slovenskej asociácie jogy Gejza Timčák, ktorý bol už v tých časoch jedným zo zakladateľov cvičenia jogy v Československu. Viedol kurzy a založil systém jogového vzdelávania, ktoré začala navštevovať a ukončila ho cvičiteľským kurzom jogy. Od roku 1989 pôsobí v Malackách ako cvičiteľka jogy.

Text: Tatiana Búbelová; Foto: archív Ľ. Oreskej