Začíname sériu rozhovorov s konateľom spoločnosti TEKOS Malacky Petrom Bartoškom, v ktorých sa dozviete čo sa deje s odpadom v meste, ako sa spracúva a kde končí.

            V úvodnom rozhovore sme sa rozprávali o zmesovom komunálnom odpade a o poplatku za odpad, ktorý mesto každoročne vyrubuje.

Kam smeruje odpad v zberných vozidlách po tom, čo sa vysypú zberné nádoby, teda po našom „popolnice”?

            Zber odpadu prebieha špeciálnymi vozidlami tzv. kukavozmi a s nimi sa odpad vyvezie priamo na skládku odpadu spoločnosti FCC v Zohore. V prípade posunutých zvozov komunálneho odpadu pre sviatky alebo iné okolnosti máme v rámci mesta k dispozícii prekládku odpadu, kde sa odpad naloží do veľkoobjemových kontajnerov a neskôr sa vyvezie na spomínanú skládku.

Tento odpad sa nejako dotrieďuje?

            Nie, tento odpad sa nedotrieďuje. To by sa malo zmeniť v roku 2027, keď nastane zákonná povinnosť dotrieďovať zmesový odpad. Pôjde o tzv. mechanicko-biologickú úpravu (MBU).

Čo sa najčastejšie nachádza v zmesovom komunálnom odpade, a nemalo by to tam byť?

            Najviac asi papier, plast, plechovky a sklo, biologický a kuchynský odpad. Toto všetko má skončiť v triedenom zbere.

Je rozdiel medzi zmesovým komunálnym odpadom z rodinných domov a zo sídlisk?

            Odpad z rodinných domov býva lepšie vytriedený. Pri bytových domoch je to horšie. Na sídliskových stojiskách často končí odpad, ktorý tam vôbec nepatrí, napríklad nábytok, pneumatiky, stavebný odpad. V takýchto prípadoch  niekoľkokrát do týždňa dočisťujeme stojiská menšími nákladnými autami.

Prečo sa neustále zvyšuje poplatok za odpad?

            Z poplatku za odpad platí mesto všetky výdavky spojené so vzniknutým odpadom na území mesta: vlastný zber komunálneho odpadu, objemný odpad, nebezpečný odpad, biologický rozložiteľný odpad, kuchynský odpad, prevádzku zberných dvorov, prevádzku kompostárne, upratovanie stojísk pri bytových domoch atď. Poplatok tiež obsahuje náklady na likvidáciu odpadu na skládke a za uloženie na skládku. Na výšku poplatku za odpad majú vplyv nové zákonné povinnosti samospráv v odpadovom hospodárstve, zvyšovanie minimálnej mzdy či inflácia.

Veľa obyvateľov sa pýta: Prečo musím za odpad platiť tak veľa, aj keď poctivo triedim a zmesový komunálny odpad nemám takmer žiadny, resp. mám ho veľmi málo?

            V poplatku za odpad funguje princíp solidarity, teda mesto rozráta celkové náklady na odpadové hospodárstvo na všetkých obyvateľov. Nie je to len náklad na smetnú nádobu, ktorú má človek pri rodinnom dome alebo na sídlisku. Zahŕňa to všetky činnosti ako zber odpadu, prevádzku zberných dvorov, prevádzku kompostárne, upratovanie stojísk, malé odpadové koše v meste, čistenie verejných priestranstiev a ďalšie činnosti.

Existujú aj iné spôsoby vyberania poplatku za odpad – také, ktoré zohľadňujú individuálnu snahu obyvateľov? Aké sú ich výhody a nevýhody?

            Je to napríklad váženie odpadu, čipovanie nádob a rôzne žetónové systémy. Sú však finančne pomerne nákladné. Vybavenie áut váhami a snímačmi čipov nestojí málo. Taktiež je tu riziko, že ľudia sa budú snažiť zbaviť odpadu nelegálnymi spôsobmi, len aby si znížili poplatky – napríklad spaľovaním odpadu, vytváraním čiernych skládok v prírode, odnášaním odpadu na cudzie stojiská a podobne. Ja v tom vidím skôr nevýhody.

Aký zmysel má moja snaha zodpovedne triediť odpad, keď sa to neprejaví na poplatku, ktorý platím?

            Triediť odpad má veľký zmysel. Samotné triedenie prispieva k ochrane životného prostredia, šetrí prvotné suroviny a energiu, znižuje potrebu skládok a spaľovní. Zároveň podporuje obehové hospodárstvo vracaním materiálov späť do výroby.

            Okrem toho, poplatok za uloženie na skládku, ktorý sa odvádza Envirofondu, sa určuje pre celé mesto na základe úrovne vytriedeného odpadu za predchádzajúci rok. Jeho výška sa pohybuje v rozsahu od 11 € za tonu odpadu (pri úrovni vytriedenia viac ako 60%) až po 33 € za tonu (pri triedení menej ako 10%). Pri množstve odpadu z celého mesta je to suma v státisícoch, ktorá sa každoročne prenáša do výšky poplatku za odpad. Čiže obyvatelia priamo ovplyvňujú výšku poplatku. Za minulý rok je úroveň triedenia v Malackách 52,30 %.

Aký vplyv na nás bude mať zavedenie povinnosti mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku?

            Ak by sme všetci zodpovedne triedili svoj odpad, mechanicko-biologickú úpravu odpadu (MBU) by ani nebolo potrebné zavádzať. V rámci MBU sa zo zmesového odpadu oddelia využiteľné materiály, čím sa získajú ďalšie suroviny či materiály, ktoré by inak skončili na skládke.

            Jej zavedenie bude mať svoju pozitívnu aj negatívnu stránku. Pozitívnou bude znižovanie  množstva odpadu na skládkach či redukcia emisií skleníkových plynov zo skládok. Negatívnou stránkou bude zvýšená cena za uloženie odpadu na skládku, v ktorej bude tento proces zarátaný. O koľko to bude? To sa uvidí.

Za rozhovor ďakuje A. Janík. Foto: S. Osuský