Keď sa v roku 2008 rekonštruovala veža františkánskeho kostola (dnes Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie), našla sa stará nemecky písaná listina. Pochádza z prvej polovice 18. storočia a ide o dôležitý objav pre dejiny Malaciek a Plaveckého panstva. Obsah a význam dokumentu priblížila verejnosti historička Mária Zacharová zo Štátneho archívu v Trnave. Jej prednáška v rámci cyklu Stretnutie s históriou sa stretla s veľkým záujmom.

    Listina z roku 1737 zostala dlho zabudnutá. V roku 1916 sa Pálffyovci rozhodli pre rekonštrukciu veže, a práve tam, pod jednou škridlou, sa prvýkrát našla. Umiestnili ju v kovovom obale do gule pod krížom na veži, kde trpezlivo čakala až do našich čias. „Listina je napísaná na dvojhárku papiera v predĺženom formáte,“ priblížila M. Zacharová. „Úplne zapísané boli dve strany, na tretej sú iba dva odstavce (šesť riadkov) spolu s datovaním  a podpisom autora, vtedajšieho kapitána Michala Ševčíka, Michael Schewschik hauptmann der Zeit. Je napísaná nemecký švabachom a datovaná v Malackách 10. septembra 1737. Na troch miestach, kde bola listina preložená, je text poškodený.“

Projekty zo začiatku 18. storočia
    Dokument je súpisom projektov na Plaveckom panstve počas pôsobenia M. Ševčíka a zachytáva obdobie medzi rokmi 1711 a 1737. Zameriava sa na stavby a ich rekonštrukcie (kostol, kaštiele, hrad) a na investície Pálffyovcov do nových projektov (rybníky) na Plaveckom panstve. V súvislosti s Malackami sa okrem iného spomína oprava kostola a vymenovanie častí jeho interiéru, kaštieľ, horný hostinec, mlyn pri pivárni, horný mlyn, stodola pri majeri či mostík cez Malinu.  Obsahuje aj informácie o stavbách na území dnešných obcí Plavecké Podhradie, Kostolište, Plavecký Štvrtok, Lakšárska Nová Ves, Rohožník, Sološnica, Suchohrad a Gajary.

Kto bol Michael Schewschik?
    Narodil sa okolo roku 1663 do rodiny, kde viacerí jej členovia boli úradníkmi. V historických zdrojoch sa spomína postupne ako obilník, účtovník, provízor a kapitán. Ako najvyšší úradný predstaviteľ Plaveckého panstva úzko spolupracoval s malackými františkánmi. Františkánska kronika mu v roku 1729 pripisuje zásluhy pri prestavaní bývalej pekárne na vstupnú halu na nádvorí kaštieľa.
    Jeho spoločenské postavenie dokazuje aj to, že spolu s manželkou boli krstnými rodičmi detí panských úradníkov, nižších šľachticov a miestnej honorácie, napr. malackého richtára. Bol tiež prizývaný ako svedok významnejších svadieb. Zomrel v roku 1745 a  bol pochovaný v krypte malackého františkánskeho kláštora.

Originál na neznámom mieste
    Listina spomína štyri významné osobnosti z rodu Pálffyovcov, ktoré významne ovplyvnili život na Plaveckom panstve: Pavla IV. Pálffyho (1589 – 1653), Mikuláša V. Pálffyho (1657 – 1732), Františka III. Pálffyho (1686 – 1735) a Mikuláša VII. Pálffyho (1710 – 1773) – práve za jeho éry vznikla spomínaná listina.
    Nie je známe, kde sa originál nachádza, pravdepodobne je uložený vo farskom archíve. Fotokópiu vlastní Múzeum Michala Tillnera v Malackách. Príspevok M. Zacharovej zo Stretnutia s históriou  pod názvom Listina z roku 1737 ukrytá vo veži františkánskeho kostola v Malackách je zverejnený v aktuálnom zborníku Malacky a okolie 12.

Text: Ľ. Pilzová (s využitím textu M. Zacharovej), foto: Ľ. Pilzová, reprofoto listiny: Múzeum M. Tillnera