Synagóga bola v stredu 25. septembra vyzdobená čipkou a dobovými odevmi. Ľudový duch priniesli študenti štátneho gymnázia, ktorí pri príležitosti Dní európskeho kultúrneho dedičstva (DEKD) zorganizovali podujatie s názvom Záhorácke kroje ako kultúrne národné dedičstvo.

Krojovaní gymnazisti vítali všetkých chlebom s masťou a cibuľou, ale aj spevom a hudbou. Žiaci i návštevníci sa nadšene pustili do maľovania, výroby keramiky či hrnčiarstva. Mladší si vyskúšali prekresľovanie čipky na sklo, starších potešil výklad ku krojom a výšivkám. Prítomné pedagogičky Základnej umeleckej školy v Malackách pochválili gymnazistov za spoluprácu a ochotu obliecť si kroje, ktoré si sami zaobstarali. 

Kroj, jeden z najtypickejších prvkov slovenského dedičstva, po stáročia formoval kultúru. Odevy sa líšili podľa regiónu, spoločenského postavenia či príležitosti. To sme sa dozvedeli na pútavej prednáške Richarda Dršku zo Záhorského múzea v Skalici. Prostredníctvom fotografií a akvarelov vysvetlil rozdiely medzi skalickým, holíčskym, šaštínskym, senickým, jablonickým, moravskosvätojánskym, plaveckým či malackým krojom naprieč rôznymi obdobiami.

Malacký kroj bol špecifický modrou farebnosťou. Ženy nosili bavlnenú vyšívanú zásteru z bieleho plátna, objemné rukávce a tuho naskladané škrobené čepce. Bohato vyšívané zástery boli symbolom slobodných žien. Staršie dámy mávali okolo čepca takzvanú zavíjačku. Muži odievali bielu halenu a modrý lajblík. V zime kroje zahalili biele kabáty, vysvetlil R. Drška.    

Historické fotografie malackých krojov i reálne modely z 20. – 30. rokov minulého storočia poskytlo okrem Skalického múzea aj Mestské centrum kultúry Malacky. Gymnazisti spestrovali workshop piesňami v záhoráčtine. Vystúpenia nacvičili spolu s učiteľkou a organizátorkou podujatia Zuzanou Pucherovou, ktorú Malačania poznajú z Divadla na hambálku.

K vydarenému podujatiu veľkým dielom prispela malacká Základná umelecká škola, ktorá gymnazistom poskytla svoje vyučovacie priestory v synagóge a jej pedagogičky sa veľmi ochotne venovali návštevníkom.

Text a foto: L. Wernerová