Pôvodný plán začať výlet už v apríli 2020 Heskovcom prekazilo vypuknutie pandémie. Svoju cestu museli odložiť na jún. Najprv to vyzeralo, že budú cestovať len po Slovensku. Štartovali v Bratislave a vybrali sa pozdĺž západnej hranice Slovenska na sever na Kysuce. Tam využili znovuotvorené hranice s Českom a ich cesta viedla do mesta Dvůr Králové, kde navštívili známy Safari Park a pokračovali Labskou cyklocestou severom Čiech až k hraniciam s Nemeckom. Neďaleko českých hraníc navštívili v Nemecku Jánovu sesternicu. Mysleli si, že to je konečná stanica ich dovolenky. Rodinku však nadchla myšlienka výletu až k pobrežiu Baltského mora, ktorú im vnukla Jánova sesternica. K Baltu sa dostali cestou po nemecko-poľskej hranici, a keďže im toto more nestačilo, previezli sa až k Severnému moru. Až odtiaľ sa vydali naspäť domov. 

Počas výletu prespávali u príbuzných, známych aj neznámych, ale drvivú väčšinu nocí strávili v stane. Vlakom sa odviezli len raz, na spiatočnej ceste z Hamburgu do mestečka Hof v blízkosti česko-nemeckých hraníc, aby ušetrili čas na spoznávanie Česka. „Bolo by komplikované ísť viackrát vlakom vzhľadom na to, ako sme boli naložení (pozn.: približne 100 kg batožiny). Táto predstava nás desila, preto sme sa tomu snažili vyhnúť,“ spomínajú Heskovci.

Niektoré rodiny s malými deťmi si ani nevedia predstaviť, že by išli na rodinnú dovolenku bez cestovky, nieto ešte na bicykli. Ján s Katkou sú príkladom toho, že sa to dá. Samozrejme, ak sú ľudia ochotní vzdať sa istého komfortu v podobe hotelovej izby. Katka spočiatku váhala, či sa na takýto výlet s deťmi vôbec vydať: „Najprv som nechcela ísť, lebo som si to nevedela predstaviť. Môže sa stať všeličo a mala som rešpekt. Našťastie, všetko vyšlo dobre, a za celú cestu sme nemali závažný problém – ani s bicyklami, ani sme neboli chorí. Ani raz sa mi nestalo, že by som sa chcela predčasne vrátiť domov.“ Dokonca mali pocit, že ľudia k nim boli milší, keď cestovali s deťmi.

Manželia Heskovci teda z vlastnej skúsenosti tvrdia, že nevidia žiadnu prekážku v cestovaní s deťmi na bicykloch – nielen po Slovensku, ale aj po Európe. „Deti to zvládali lepšie ako my dvaja. Nemuseli šliapať do pedálov (pozn.: viezli sa v cyklovozíku). Mali sme aj TOUR DE DETSKÉ IHRISKÁ. Zastavili sme pri ihrisku, deti sa tam zahrali, a my sme zatiaľ navarili. Počas mesačnej cesty popri mori sme si vždy spravili prestávku a okúpali sa. Pláž bola pre nich najväčším pieskoviskom. Obaja dostali lopatky a hrali sa. Stan brali ako domov. Nebrali to tak, že teraz musíme nejako trpieť.“ 

Ich rada nad zlato spočíva v nepodliehaní panike. Možno aj preto im výlet plynul bez veľkých problémov. Ako sami hovoria: „Nemáme nijaký negatívny zážitok, že by sme niekde zostali a nevedeli, čo ďalej. Ani veľmi nepodliehame panike, lebo vždy vieme, že sa to nejako vyrieši. Netreba všetko riešiť hneď. Musíte chvíľu počkať. Nádych, výdych, predýchať to, a potom sa to vyrieši.“

Počas cesty zaznamenali Heskovci okrem ponúk ubytovania od neznámych ľudí aj pozitívne ohlasy náhodných okoloidúcich, predovšetkým v Česku. Na ulici im mnohí ukazovali palec hore. Ján s úsmevom spomína na milú reakciu na objemnosť ich batožiny od našich českých susedov: „Najprv prešla Katka a ozvalo sa: Ty vole, ta je naložená. Potom som išiel ja a začul som uznanlivé: No tak tohle je solidní, solidní.“ Veľa ľudí sa ich pýtalo aj na cieľ cesty. „Odpovedali sme, že nevieme. Zhodli sme sa len, že niekam na západ,“ spomínajú s úsmevom.

Z navštívených miest Katke ulahodilo najmä pobrežie Baltiku a Severného mora predovšetkým pre rovný terén bez veľkého prevýšenia. Okrem toho im vyšlo aj pekné počasie. Priznáva však, že viaceré miesta, cez ktoré prechádzali, mali v sebe niečo výnimočné a nádherné. Jánovi sa najkrajšie miesto výletu vyberá ťažko. „Najkrajšie boli východy a západy slnka kdekoľvek, kde sme práve boli,“ zhodnotil nakoniec. Obaja sa však zhodli, že najlepšie a najdôležitejšie bolo, že trávili čas všetci spolu ako rodina. Deti majú v najobľúbenejšom navštívenom mieste jasno. Najviac sa im páčilo na ktoromkoľvek detskom ihrisku a pri mori. „Aj keď sa teraz niekedy hrajú, že cestujú. Hovoria si medzi sebou, že idú do Nemecka,“ dodávajú Ján a Katka.

Z ciest si priniesli rozličné nevšedné príhody. Napríklad v Poľsku zastavili pri krásnom rybníku. Katka začala variť večeru, Ján sa išiel s deťmi prejsť po okolí. Zrazu sa tam objavil majiteľ pozemku a rozčúlene sa Katky pýtal, čo tam robí. Ospravedlnila sa a ubezpečila ho, že len čo dovarí, zbalia sa a pôjdu preč. Majiteľ súhlasil a odišiel. „Kým bol manžel na prechádzke, stretol sa s tým pánom a normálne na drzovku sa ho spýtal, či nevie, kde by sme mohli postaviť stan. Nevedel vtedy, že hovorí s majiteľom pozemku.“ Na majiteľa zjavne zapôsobili deti, a napokon im poskytol na svojom pozemku ešte krajšie miesto, dokonca s prístreškom a mólom. „Povedal nám svoje meno a vraj v prípade, že by nás odtiaľ chcel vyhodiť jeho kamarát, máme povedať, že pán Leszek to dovolil.“ Neskôr kamarát prišiel a chcel ich vyhnať. „Keď sme povedali, že pán Leszek dovolil, potom sa ešte vrátil a doniesol nám na pamiatku kľúčenku neďalekého mesta Cedynia.“ 

„Mali sme zážitok aj v súvislosti s koronou,“ hovorí Katka. V Česku sa potrebovali skryť pred búrkou, a tak v najbližšej dedine hľadali krčmu: „V maličkých dedinách majú krčmy obmedzené otváracie hodiny. Takže ujo otvoril krčmu iba kvôli nám o dve hodiny skôr, aby sme sa mali kde schovať. Bál sa však korony a  keď zistil, že sme cestovatelia a prechádzali sme cez územia s väčším počtom prípadov, bál sa nás obslúžiť. Bolo to celkom paradoxné. Na jednej strane nám chcel veľmi pomôcť, ale na druhej strane sa nás bál.“ Rodinka sa počas cesty nestretávala s veľkým počtom ľudí, keďže spávali poväčšine v stane. „Stretli sme sa akurát tak so srnkou. Jediné miesto, kde sme stretávali viac ľudí,  bolo v obchode. Vždy sme rešpektovali stanovené epidemické pravidlá.“

Ak to bude možné, v najbližšej dobe by Heskovci chceli chodiť častejšie na menšie cyklovýlety po Slovensku a okolí. „Ale určite niekedy pôjdeme aj ako ´normálny´ človek lietadlom a do hotela,“ so smiechom dodáva Katka. Ján by zase rád prebicykloval východnú Európu: „Tam by sme ale išli asi až o pár rokov, keď už budú deti väčšie a pôjdu na vlastných bicykloch. Nebudeme tak musieť pre nich brať cyklovozík, ktorý je obmedzujúci v teréne. Aj preto sme pre tohtoročný výlet hľadali lepšie cesty.“ Z dlhodobého hľadiska je u Heskovcov v hre aj cyklotúra do Španielska, prípadne okolo sveta.