29. 12. 2020
Európskymi cestami fujazdili bicykle rodiny Záhoráka – II. časť
Sto dní na cestách, 4000 kilometrov v pedáloch, precestovanie Slovenska, Čiech, Nemecka, Poľska, Rakúska. Tak by sa dal pár slovami opísať tohtoročný cyklovýlet Malačana Jána Heska, jeho manželky Katky a ich dvoch detí (4 a 2 roky). Pre Malacký hlas prezradili, aké je to cestovať s malými deťmi, aké boli reakcie na ich výlet či aké nevšedné zážitky z ciest si priniesli.

Pôvodný plán začať výlet už v apríli 2020 Heskovcom prekazilo vypuknutie pandémie. Svoju cestu museli odložiť na jún. Najprv to vyzeralo, že budú cestovať len po Slovensku. Štartovali v Bratislave a vybrali sa pozdĺž západnej hranice Slovenska na sever na Kysuce. Tam využili znovuotvorené hranice s Českom a ich cesta viedla do mesta Dvůr Králové, kde navštívili známy Safari Park a pokračovali Labskou cyklocestou severom Čiech až k hraniciam s Nemeckom. Neďaleko českých hraníc navštívili v Nemecku Jánovu sesternicu. Mysleli si, že to je konečná stanica ich dovolenky. Rodinku však nadchla myšlienka výletu až k pobrežiu Baltského mora, ktorú im vnukla Jánova sesternica. K Baltu sa dostali cestou po nemecko-poľskej hranici, a keďže im toto more nestačilo, previezli sa až k Severnému moru. Až odtiaľ sa vydali naspäť domov. 
Počas výletu prespávali u príbuzných, známych aj neznámych, ale drvivú väčšinu nocí strávili v stane. Vlakom sa odviezli len raz, na spiatočnej ceste z Hamburgu do mestečka Hof v blízkosti česko-nemeckých hraníc, aby ušetrili čas na spoznávanie Česka. „Bolo by komplikované ísť viackrát vlakom vzhľadom na to, ako sme boli naložení (pozn.: približne 100 kg batožiny). Táto predstava nás desila, preto sme sa tomu snažili vyhnúť,“ spomínajú Heskovci.

Dovolenka na vlastnú päsť s deťmi
Niektoré rodiny s malými deťmi si ani nevedia predstaviť, že by išli na rodinnú dovolenku bez cestovky, nieto ešte na bicykli. Ján s Katkou sú príkladom toho, že sa to dá. Samozrejme, ak sú ľudia ochotní vzdať sa istého komfortu v podobe hotelovej izby. Katka spočiatku váhala, či sa na takýto výlet s deťmi vôbec vydať: „Najprv som nechcela ísť, lebo som si to nevedela predstaviť. Môže sa stať všeličo a mala som rešpekt. Našťastie, všetko vyšlo dobre, a za celú cestu sme nemali závažný problém – ani s bicyklami, ani sme neboli chorí. Ani raz sa mi nestalo, že by som sa chcela predčasne vrátiť domov.“ Dokonca mali pocit, že ľudia k nim boli milší, keď cestovali s deťmi.
Manželia Heskovci teda z vlastnej skúsenosti tvrdia, že nevidia žiadnu prekážku v cestovaní s deťmi na bicykloch – nielen po Slovensku, ale aj po Európe. „Deti to zvládali lepšie ako my dvaja. Nemuseli šliapať do pedálov (pozn.: viezli sa v cyklovozíku). Mali sme aj TOUR DE DETSKÉ IHRISKÁ. Zastavili sme pri ihrisku, deti sa tam zahrali, a my sme zatiaľ navarili. Počas mesačnej cesty popri mori sme si vždy spravili prestávku a okúpali sa. Pláž bola pre nich najväčším pieskoviskom. Obaja dostali lopatky a hrali sa. Stan brali ako domov. Nebrali to tak, že teraz musíme nejako trpieť.“ 

Dôležité je zachovať pokoj
Ich rada nad zlato spočíva v nepodliehaní panike. Možno aj preto im výlet plynul bez veľkých problémov. Ako sami hovoria: „Nemáme nijaký negatívny zážitok, že by sme niekde zostali a nevedeli, čo ďalej. Ani veľmi nepodliehame panike, lebo vždy vieme, že sa to nejako vyrieši. Netreba všetko riešiť hneď. Musíte chvíľu počkať. Nádych, výdych, predýchať to, a potom sa to vyrieši.“
Počas cesty zaznamenali Heskovci okrem ponúk ubytovania od neznámych ľudí aj pozitívne ohlasy náhodných okoloidúcich, predovšetkým v Česku. Na ulici im mnohí ukazovali palec hore. Ján s úsmevom spomína na milú reakciu na objemnosť ich batožiny od našich českých susedov: „Najprv prešla Katka a ozvalo sa: Ty vole, ta je naložená. Potom som išiel ja a začul som uznanlivé: No tak tohle je solidní, solidní.“ Veľa ľudí sa ich pýtalo aj na cieľ cesty. „Odpovedali sme, že nevieme. Zhodli sme sa len, že niekam na západ,“ spomínajú s úsmevom.

Spoločné chvíle s rodinou nadovšetko
Z navštívených miest Katke ulahodilo najmä pobrežie Baltiku a Severného mora predovšetkým pre rovný terén bez veľkého prevýšenia. Okrem toho im vyšlo aj pekné počasie. Priznáva však, že viaceré miesta, cez ktoré prechádzali, mali v sebe niečo výnimočné a nádherné. Jánovi sa najkrajšie miesto výletu vyberá ťažko. „Najkrajšie boli východy a západy slnka kdekoľvek, kde sme práve boli,“ zhodnotil nakoniec. Obaja sa však zhodli, že najlepšie a najdôležitejšie bolo, že trávili čas všetci spolu ako rodina. Deti majú v najobľúbenejšom navštívenom mieste jasno. Najviac sa im páčilo na ktoromkoľvek detskom ihrisku a pri mori. „Aj keď sa teraz niekedy hrajú, že cestujú. Hovoria si medzi sebou, že idú do Nemecka,“ dodávajú Ján a Katka.

O pánovi Leszkovi a o ustráchanom nápomocnom krčmárovi
Z ciest si priniesli rozličné nevšedné príhody. Napríklad v Poľsku zastavili pri krásnom rybníku. Katka začala variť večeru, Ján sa išiel s deťmi prejsť po okolí. Zrazu sa tam objavil majiteľ pozemku a rozčúlene sa Katky pýtal, čo tam robí. Ospravedlnila sa a ubezpečila ho, že len čo dovarí, zbalia sa a pôjdu preč. Majiteľ súhlasil a odišiel. „Kým bol manžel na prechádzke, stretol sa s tým pánom a normálne na drzovku sa ho spýtal, či nevie, kde by sme mohli postaviť stan. Nevedel vtedy, že hovorí s majiteľom pozemku.“ Na majiteľa zjavne zapôsobili deti, a napokon im poskytol na svojom pozemku ešte krajšie miesto, dokonca s prístreškom a mólom. „Povedal nám svoje meno a vraj v prípade, že by nás odtiaľ chcel vyhodiť jeho kamarát, máme povedať, že pán Leszek to dovolil.“ Neskôr kamarát prišiel a chcel ich vyhnať. „Keď sme povedali, že pán Leszek dovolil, potom sa ešte vrátil a doniesol nám na pamiatku kľúčenku neďalekého mesta Cedynia.“ 
„Mali sme zážitok aj v súvislosti s koronou,“ hovorí Katka. V Česku sa potrebovali skryť pred búrkou, a tak v najbližšej dedine hľadali krčmu: „V maličkých dedinách majú krčmy obmedzené otváracie hodiny. Takže ujo otvoril krčmu iba kvôli nám o dve hodiny skôr, aby sme sa mali kde schovať. Bál sa však korony a  keď zistil, že sme cestovatelia a prechádzali sme cez územia s väčším počtom prípadov, bál sa nás obslúžiť. Bolo to celkom paradoxné. Na jednej strane nám chcel veľmi pomôcť, ale na druhej strane sa nás bál.“ Rodinka sa počas cesty nestretávala s veľkým počtom ľudí, keďže spávali poväčšine v stane. „Stretli sme sa akurát tak so srnkou. Jediné miesto, kde sme stretávali viac ľudí,  bolo v obchode. Vždy sme rešpektovali stanovené epidemické pravidlá.“

Veľké plány do budúcnosti
Ak to bude možné, v najbližšej dobe by Heskovci chceli chodiť častejšie na menšie cyklovýlety po Slovensku a okolí. „Ale určite niekedy pôjdeme aj ako ´normálny´ človek lietadlom a do hotela,“ so smiechom dodáva Katka. Ján by zase rád prebicykloval východnú Európu: „Tam by sme ale išli asi až o pár rokov, keď už budú deti väčšie a pôjdu na vlastných bicykloch. Nebudeme tak musieť pre nich brať cyklovozík, ktorý je obmedzujúci v teréne. Aj preto sme pre tohtoročný výlet hľadali lepšie cesty.“ Z dlhodobého hľadiska je u Heskovcov v hre aj cyklotúra do Španielska, prípadne okolo sveta.

Text: P. Arpášová, foto: archív J. Heska

Ďalšie
Kultúra
13. 12. 2024
Čím žila knižnica v roku 2024?

Knižnici Mestského centra kultúry Malacky sa tento rok podarilo získať finančné prostriedky v…

Zobraziť celý článok
Samospráva
12. 12. 2024
Rokovanie MsZ

Vo štvrtok 12. decembra bude posledné tohtoročné zasadnutie mestského zastupiteľstva. Rokovať sa…

Zobraziť celý článok