9. 11. 2021
Bikini fitneska Barbora Vosátková: jeden úspech za druhým
Barbora Vosátková má 22 rokov a pochádza z Malaciek. Venuje sa športovej disciplíne bikini fitness a má za sebou mimoriadne úspešnú sezónu. Trénuje nielen seba, ale pomáha aj iným. Prinášame vám prvú časť rozhovoru. 

Po ročnej pauze spôsobenej pandémiou sa vrátila na súťažné pódiá v ešte lepšej forme ako predtým. Po majstrovstvách Európy, na ktorých jej len tesne ušla medailová pozícia, sa nevzdala, vybrala sa na vlastnú päsť na súťaž do Francúzska, a vyhrala. Odvtedy vyhráva jednu súťaž za druhou.

Predstavte nám váš šport. Je iba o činkách a posilňovni?
Robím bikini fitness. Nie je to klasické fitness, je to relatívne nový šport, no rýchlo sa rozvíja. Nie je to len o dvíhaní činiek. Tréning musí byť správne nastavený, aby vystúpili proporcie, ktoré žena musí mať na to, aby uspela. Takisto to nie je šport pre každého. Kto nemá úzky pás, nikdy úspešný nebude. Sú tam skrátka veci, ktoré sa ani prípravou nedajú veľmi ovplyvniť. 
Ak chce byť žena úspešná, musí mať predispozíciu. Dôležitá je tiež strava. Niekto si možno myslí, že stačí pozdvíhať  pár činiek, že bikini fitnessky sú predsa také chudé, no nevyhnutnosťou je správna životospráva a príprava, počas ktorej musíme nabrať kvalitnú svalovú hmotu. Takisto pózovanie na podpätkoch musí byť prirodzené, to je neprestávajúci tréning. Strava musí byť presne nastavená. Čo sa týka súťažného pódia, tam ide o celkový dojem. Žena musí byť pekne upravená, make-up, vlasy, upravená pokožka, vhodne zvolené plavky.

Predstúpiť pred ľudí a odprezentovať svoju postavu, tam asi hanblivosť nemá miesto…
Keď som bola malá, asi päťročná, rodičia ma dali na tancovanie. Pri vystúpeniach som bola najradšej niekde vzadu v kúte, najradšej by som na pódium ani nešla. Takisto keď som hrala basketbal a začalo sa fotiť, zastavila som sa, a bolo po hre. Teraz je to už naopak: čím väčšia súťaž, tým viac ma to baví. Chcem ukázať, na čom som tak dlho pracovala a chcem sa odprezentovať čo najlepšie. Je to aj trošku šou.

Prečo basketbal už nie a naopak fitness áno?
S basketbalom som začínala tu v Malackách, no keďže nás v mojom ročníku bolo málo, prešla som ešte počas základnej školy do Slovana Bratislava. Posledné dva roky, čo som sa venovala basketbalu, som hosťovala v Leviciach, potom som odišla do Ameriky študovať na strednú školu. Tam som tiež rok hrala basketbal, no v rámci prípravy sme tam mali aj posilňovňu, a vtedy ma začalo viac baviť cvičenie. Zároveň som mala zdravotný problém, zapálené achilovky, čiže v basketbale som sa už nevedela posúvať ďalej. V cvičení ma zranenia až tak neobmedzovali. Navyše, keď som sa po roku vrátila domov z Ameriky, číslo na váhe bolo vyššie, než bolo pre mňa akceptovateľné, takže aj to bola motivácia začať sa posilňovaniu venovať ešte viac. Dala som si za cieľ dostať svoju váhu pod kontrolu, postaviť sa na pódium a robiť tento šport aj súťažne. Trvalo to nejakých 7 mesiacov tréningu, schudla som 12-13 kíl a svoj cieľ som splnila. Potom som si dala ďalší cieľ a postupne som sa dostala na vyššie úrovne.

Predpokladám, že viac kíl bolo pre americkú stravu.
Určite. Aj keď som nebola ten typ, že potrebujem ochutnať všetky sladkosti, športovala som, ale kalorický príjem je tam skrátka vyšší.

Ktoré sú z vášho pohľadu tie najvýznamnejšie úspechy?
Celý minulý rok som mala pauzu. Domáce súťaže sa veľmi nekonali, skôr tie medzinárodné. Na ne som ale musela byť nominovaná, a to počas minulého roku bolo ťažké. Cítila som, že sa potrebujem zlepšiť, a tak som sa pripravovala na túto jarnú sezónu. Boli majstrovstvá Európy, no počas prípravy som ešte nevedela, či na ne pôjdem. Nomináciu som napokon získala pre kategóriu ženy aj juniorky do 23 rokov. V juniorskej súťaži som bola štvrtá, v ženskej šiesta. Je to celkom pekné umiestnenie, no ja som bola sklamaná. Nechcela som celú náročnú prípravu hodiť do koša a vzdať sa. Týždeň na to bol Diamond Cup vo Francúzsku. Nevedela som, či ísť, či nie. Nakoniec som išla. Bola to pre mňa prelomová súťaž a zároveň prvé víťazstvo. Získala som aj profi kartu a odvtedy som začala vyhrávať.

Čo rozhodlo? Forma bola rovnaká, možno iný prístup, menšie očakávania?
Očakávania neboli žiadne. Išla som s tým, že čo bude, bude, a vyhrala som. Následne som šla na slovenské súťaže, a tie som tiež vyhrala. To už bola taká šnúra.

Pokračovanie rozhovoru prinesieme v budúcom vydaní Malackého hlasu. 

Za rozhovor ďakuje J. Hargaš, foto: archív/FB Barbory Vosátkovej 


Ďalšie
Mestská polícia
Práca
Oznamy
3. 2. 2023
Mestská polícia Malacky prijme príslušníka

Mesto Malacky vyhlasuje prijímacie konanie na obsadenie miesta – príslušník Mestskej polície…

Zobraziť celý článok
Voľný čas
Spoločnosť
2. 2. 2023
Karnevalová paráda v Cvečku

Novučičké priestory Komunitného centra pri Cvč privítali v piatok 27. januára všetky…

Zobraziť celý článok