Horúci júlový podvečer sa dá tráviť viacerými spôsobmi. Jedným z nich je napríklad účasť na besede v príjemne vychladenom kine v spoločnosti múdrych ľudí pri zaujímavých témach. Tak to bolo aj v stredu 12. júla. V rámci cyklu Literárna kuchyňa sa uskutočnila beseda známej etnologičky Kataríny Nádaskej s moderátorom Dadom Nagyom.

            Stretnutie sa začalo úsmevnou spomienkou na vlaňajšiu letnú besedu na nádvorí kaštieľa, keď obaja hostia k nám meškali asi hodinu. Sediac vo vlaku z Bratislavy sa totiž tak zarozprávali, že zabudli vystúpiť v Malackách a previezli sa až do Kútov. „Tentoraz sme sa poistili. Pricestovali sme vlakom, ktorý končí v Malackách,“ so smiechom povedal D. Nagy.

            Vlani sa hovorilo o folklóre a slovenských zvykoch, tentoraz to boli témy od mágie cez liečiteľstvo po dovolenky.

Každodenná mágia

            Životy našich predkov sprevádzali rôzne magické rituály. „Ak napríklad  z večera do rána ochorela krava, hovorilo sa, že bola počarovaná. Dobytok bol pre ľudí životne dôležitý, a tak sa krava musela odčarovať. Určená žena z dediny preto chodila na svitaní po orosenej lúke s plachtou, tzv. trakovnicou, a odriekala magické zaklínadlá. Potom tú plachtu priviazala pomocou tzv. trakov – odtiaľ je aj názov trakovnica – okolo kravy a podojila ju,“ hovorí K. Nádaská.

            Veľa magických zvykov sa viazalo na obdobie pred Vianocami – okolo Kataríny, Ondreja, Barbory či Lucie. Známy je napríklad Luciin stolček. „Začal sa vyrábať 13. decembra, na Luciu, iba z dreva bez akéhokoľvek klinca. Ak gazda, čo ho vyrobil, na ňom sedel na Štedrý večer v kostole, mal schopnosť vidieť bosorky – tie boli otočené chrbtom k oltáru. Gazda sa potom musel so stolčekom ponáhľať domov a aby ho bosorky nechytili, za sebou sypal na zem mak. Bosorky ho museli zbierať, a tak sa zdržali.“

Ozdravovne a pionierske tábory, dovolenky a prázdniny

            Cez zastavenie pri Harrym Potterovi a tradičných afrických maskách, ktoré si občas niekto prinesie ako dovolenkový suvenír, sa debata plynulo presunula k oblasti, ktorá nesiaha až tak ďaleko do minulosti ako staré magické rituály – k téme dovoleniek. Za účelom oddychu a liečby vznikali zotavovne, ozdravovne či sanatóriá. Začiatkom minulého storočia boli určené najmä pre spoločenskú elitu, neskôr – približne v 50. rokoch – sa v nich rekreovali baníci či pracujúci v železiarňach. Pre deti tu za socializmu boli pionierske tábory.  

            Pani Nádaská sa priznala, že nikdy nebola v pionierskom tábore, ale o to radšej spomína na prázdniny u starých rodičov v Starej Ľubovni a v Sekuliach. Práve leto na Záhorí malo pre ňu aj dobrodružný nádych, pretože jej sekulská starenka chovala rôzne hospodárske zvieratá. „Záhorie je šťavnaté, farebné a úžasné,“ skonštatovala K. Nádaská.

Literárnu kuchyňu usporiadalo Mestské centrum kultúry a knižnica v rámci Malackého kultúrneho leta. Podujatie podporil Fond na podporu umenia.

Text a foto: Ľ. Pilzová