13. 7. 2021
Andrej Wsól a ilustrovaný svet stratenej pamäti
Malačan Andrej Wsól má na svojom konte ďalší kvalitný ilustrátorský počin. Publikácia Alzheimer – malý sprievodca Alzheimerovou chorobou, ktorá vyšla tento rok vo vydavateľstve Marenčin PT, odkrýva tajomný svet mozgu zasiahnutého demenciou. Jej autorom je Norbert Žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV a vedecký riaditeľ firmy AXON Neuroscience. Kniha prináša ucelený pohľad na históriu tohto ochorenia a takisto obsahuje najnovšie poznatky k tejto téme. Andrejove ilustrácie výborne dopĺňajú text a občas vhodne odľahčujú túto ťažkú tému. 

Tvoje ilustrácie príjemným spôsobom komentujú text, ktorý poskytuje kompletný pohľad na toto ochorenie. Ako hodnotíš finálny výsledok z tvojho pohľadu?
Čo sa týka grafickej úpravy knihy, tú mal na starosť Tomáš Kompaník. Kniha sa mi páči. Nápad farebne rozlíšiť jednotlivé kapitoly mi príde fajn. Je pravda, že som mal pri výbere písma u kresieb inú predstavu ako grafický dizajnér, ale napokon sa ním zvolený font viac hodí k zvyšnému textu knihy. Niektoré ilustrácie boli pôvodne farebné, ale okrem titulky zostali v konečnej verzii čiernobiele.

Prezraď nám, ako sa táto zaujímavá spolupráca na knihe začala? Ako by si popísal svoju komunikáciu s autorom knihy – výtvarníka s vedcom, ktorý sa podieľa na výskume ľudského mozgu?
Pán Žilka mi napísal e-mail ešte v máji 2019, kde mi navrhol, či by som neilustroval jeho pripravovanú knihu o Alzheimerovej chorobe. Videl niekde moje komiksové kresby a oslovili ho. Stretli sme sa v Malackách, kde mi s nadšením rozprával o svojich predstavách vytvoriť ilustrovanú knižku, ktorá má byť síce odborná, ale pokiaľ možno aj zábavná a dostatočne zrozumiteľná pre laikov. Dodával mi postupne elektronickou poštou námety k jednotlivým kapitolám. Priznávam, že autor knihy mal so mnou trpezlivosť a dal mi na realizáciu dosť času.

Aké si mal úplne na začiatku znalosti o téme knihy? Bolo nutné z tvojej strany, z pozície ilustrátora, si doštudovať odborné informácie?
Mal som len hmlisté predstavy, že ide o nejaké degeneratívne ochorenie prejavujúce sa skôr u starších ľudí. Autor mi posielal obrázky s popisom, v ktorých celkom podrobne vysvetľoval svoje vízie. Napriek tomu som si niektoré informácie sám vyhľadával na internete. Zaujal ma napríklad príbeh Phineasa Cagea, ktorému kovová tyč pri nehode preletela hlavou. Cage napriek diere v hlave žil ďalej, no radikálne sa zmenilo jeho správanie. Poškodenie časti mozgovej oblasti viedlo pacienta k strate spoločenských a etických návykov.

Čo všetko si musel ako ilustrátor vziať do úvahy?
Snažil som sa tému pojať realisticky hlavne z dôvodu, aby obrázky vyzneli pre čitateľa čo najzrozumiteľnejšie. Kniha má pôsobiť kompaktne, a tak aj kresby boli zobrazené viac-menej v rovnakom štýle.

V čom bola práca na tejto knihe iná ako na predchádzajúcich projektoch? Naučil si sa pri tvorbe ilustrácií o Alzheimerovom ochorení niečo nové?
Predtým som nič také na lekársku tému nerobil, takže som sa zoznamoval s novými pojmami a najmä s anatómiou mozgu. Pri kreslení poznávam svoje limity a snažím sa posunúť ich ďalej. Téma mi otvorila nové obzory a potvrdila, že človek by mal mozog stále cvičiť rovnako ako svaly.

Vo svojej voľnej tvorbe sa venuješ predovšetkým komiksom. Je tvorba ilustrácií, ktoré dopĺňajú text odborno-náučnej knihy, iná ako tvorba komiksov?
Tvorba ilustrácií sa vníma ako vyšší level. V odborno-náučnej knihe však výtvarník nemá takú veľkú možnosť popustiť uzdu svojej fantázii ako napríklad pri komikse. Komiks je svojím spôsobom pre výtvarníka ťažší, pretože predstavuje celý dejový cyklus obrázkov, kde je text len sprievodný. Prípadne tam text vôbec byť nemusí. U ilustrácií v knihe to funguje naopak, dôležitejší je samotný text a obrázky len podtrhujú atmosféru.

Ako by si charakterizoval svoj výtvarný štýl?
Snaha o realizmus s dôrazom na figúru.  Charakteristická je pre mňa hlavne kresba ceruzou zvýraznená tušom.

Ako si tvoril obsah ilustrácií? 
Autor mal presnú predstavu, čo by chcel na každom obrázku mať, takže v tomto bode som nemal až tak veľké pole pôsobnosti. Témy obrázkov boli predpísané. V mojej réžii bol spôsob zobrazenia.

Ktorú ilustráciu z knihy považuješ za tvoju najobľúbenejšiu? 
Asi obrázok chlapíka držiaceho nákupné tašky, ktorý na vrchole skaly hľadí na horizont kopcov a dumá, kam sa to dostal. Je to ironické prirovnanie k obrazu Pútnik od maliara Caspara Davida Friedricha, keď boli v čase romantizmu obľúbené výlety do prírody. Ilustrácia bola pôvodne farebná, no v knihe je len čiernobiela verzia.  

Stretol si sa počas práce na ilustráciách s nejakými problémami?
Napríklad som nevedel, ako mám podľa požiadavky na malom formáte roztancovať neuróny, aby pre čitateľa vyzerali, že sú v tanečnom pohybe. Opravoval som tiež v niektorých prípadoch portréty postáv. Titulná ilustrácia mala pôvodne za sebou tehlovú stenu a na kamennom múriku bol tanier s klobásou, horčicou a kečupom, ale nakoniec sme to zjednodušili. Pripomienok bolo viac aj k iným ilustráciám, no vždy sme to nejako vyriešili.

Pracoval si skôr so zobrazením reálnych výjavov alebo si sa snažil o metaforické stvárnenie daných tém?
Vzhľadom na to, že ide o odborno-náučnú knihu, tak tu veľmi neostal priestor pre metaforu.

Pre koho je kniha určená?
Je písaná populárno-náučnou formou, ktorá predstavuje históriu zoznamovania sa s chorobou, objavy vedcov či spôsoby, ako s tým bojovať. Kniha je určená nielen pre odborníkov, ale aj pre laikov, ktorí prvý raz čítajú o Alzheimerovej chorobe, alebo majú snáď príbuzných postihnutých touto chorobou.

Utkvela ti po prečítaní knihy nejaká myšlienka, ktorá bola pre teba nová a zaujímavá?
Pri čítaní si človek uvedomí, že každá minca má dve strany. Máme presnejšiu diagnostiku ochorení a na mnohé z nich existuje účinná liečba. Predĺžil sa priemerný vek života a so starnutím populácie nastal aj rozmach nárastu pacientov s demenciou, čo podporuje ale aj  nezdravý, konzumný životný štýl.

Tvoje ilustrácie obsahujú často prvok humoru, čo je veľmi príjemným osviežením tejto knihy. Kládol si si niekedy otázku hranice humoru, čo je prípustné a kedy by sa táto hranica nemala prekročiť?
Humor a odľahčenie je v tomto prípade skôr vklad samotného pána Žilku. Z mojej strany je to podporené asi len spôsobom zobrazenia či gestami a mimikou postáv. Nemyslím, že by dodaná štipka humoru do knihy niekoho urážala. V živote som sa už nad tým párkrát zamýšľal, myslím, že je to prípustné, ak humor neskĺzava do samoúčelnej vulgárnosti. No ak by chcel mať akýkoľvek autor záruku, že sa jeho humor nikoho nedotkne, musel by si robiť srandu len sám so seba.

Rozhovor vyšiel na blogu kultura.ma. 
Autorka rozhovoru a fotografií: Vanda Kráľovičová. Redakčne krátené. 



Ďalšie
Mestská polícia
Práca
Oznamy
3. 2. 2023
Mestská polícia Malacky prijme príslušníka

Mesto Malacky vyhlasuje prijímacie konanie na obsadenie miesta – príslušník Mestskej polície…

Zobraziť celý článok
Voľný čas
Spoločnosť
2. 2. 2023
Karnevalová paráda v Cvečku

Novučičké priestory Komunitného centra pri Cvč privítali v piatok 27. januára všetky…

Zobraziť celý článok