Pokračujeme v sérii rozhovorov s konateľom spoločnosti TEKOS Malacky Petrom Bartoškom. Dnes sa rozprávame o separovanom plastovom a papierovom odpade.

Ako vyzerá proces spracovania plastového odpadu? Čo sa s ním deje po zvoze zbernými vozidlami?

            Plastový odpad sa z auta vysype a triedi sa podľa druhu plastu na fóliu, PET fľaše, drogériové fľaše, nápojové kartóny, plechovky, spreje a plasty na výrobu TAP – tuhého alternatívneho paliva. Triedenie sa vykonáva ručne na triediacej linke a následne sa vytriedené suroviny lisujú do balíkov. Toto všetko sa robí na našej prevádzke v Malackách. Balíky sa následne prepravujú k ďalším odberateľom na spracovanie a recykláciu. Končia u odberateľov na Slovensku aj v zahraničí a znova sa používajú na výrobu plastov a kovov (v prípade plechoviek). TAP na energetické zhodnotenie sa vyrába v Pezinku. Vytriedený odpad nevhodný na ďalšie spracovanie končí na skládke.

Ako sa prejavilo povinné zálohovanie PET fliaš a plechoviek od nápojov?

            Zálohované PET fľaše a plechovky sa v plastovom odpade nachádzajú už len minimálne, čo významne znížilo finančnú hodnotu vytriedeného materiálu. Do plastového odpadu by však mali ľudia dávať aj plechovky z konzerv a spreje, čo však nie všetci vedia.

Platí pri plastovom odpade pravidlo, že ak si nie som istý, či to patrí do plastu, mám ho do plastového odpadu napriek tomu dať? Bude prípadne v procese spracovania vyradený?

            Nie, neplatí. V plastovom odpade sa nachádza veľa vecí, ktoré sú síce z plastu, ale nepatria tam. Napríklad polievacie hadice, bazény, záhradné jazierka. Nepatria tam ani nádoby s motorovým olejom či farbou, ktoré dokážu znehodnotiť celý odpad, ktorý sa nachádza v aute.  Zberné vozidlá odpad už počas zvozu lisujú a napríklad olej či farba po stlačení nádoby znehodnotí celý obsah auta.

Treba napríklad tégliky od jogurtov umývať? Kde je hranica, kedy je plast príliš znečistený na to, aby som ho mohol vyhodiť medzi plastový odpad?

            Tégliky od jogurtov umývať netreba. Bežné znečistenie od potravín nevadí. Problém je napríklad znečistenie od farieb, motorového oleja a chemikálií.

Čo sa deje s papierovým odpadom po zvoze zbernými vozidlami?

            Skoro to isté čo s plastovým odpadom. Vysype sa na tej istej prevádzke v Malackách, ručne sa z neho vyberú nečistoty  a následne sa lisuje do balíkov. Balíky sa následne prepravujú k odberateľom na Slovensku a v zahraničí a vyrába sa z nich znovu papier.

Je nutné z kartónových krabíc odstraňovať lepiace pásky? Dnes sa v potravinách často stretávame s papierovými vreckami s plastovou fóliou. Sú tieto v procese spracovania papierového odpadu nejako oddeľované?

            Lepiaca páska robí problém pri následnom spracovaní  papiera. Je preto lepšie, keď sa odstráni a dá do plastového odpadu. Plastovú fóliu z papierových vreciek treba odstraňovať.

A čo znečistený papier, napríklad mastná krabica od pizze. Patrí do papierového odpadu?

            Ako som už hovoril, mierne potravinové znečistenie nevadí.

Je pravdou, že ak papierový odpad v zbernej nádobe zmokne, tak sa znehodnotí? Mali by sme preto zatvárať kontajnery?

            Presne tak. Mokrý papier je znehodnotený. Ak by sa nalisoval do balíkov, tie by splesniveli a neboli by vhodné na ďalšie spracovanie. Preto takýto papier spracovatelia reklamujú. Obyvatelia by mali zabrániť zmoknutiu papierového odpadu poctivým zatváraním kontajnerov a zberných nádob.

Predpokladám, že odpad z rodinných domov je lepšie vytriedený.  Máte pre to nejaké vysvetlenie? Je to tým, že sú kontajnerové stojiská verejne dostupné?

            Myslím si, že príčinou je anonymita… Stojiská pri bytových domoch sú spoločné, a preto neviete určiť, kto triedi a kto nie. Ľudia, ktorí netriedia odpad, sa na to asi spoliehajú. Pri rodinných domoch presne viete, od koho odpad pochádza.

Akým spôsobom by sme vedeli ako mesto dosiahnuť úroveň 60% vytriedenia odpadu, aby sme mali nižší poplatok za skládkovanie?

            Percento vytriedenia, ktoré dosahujeme v Malackách, je podľa mňa celkom dobré, ale vždy sú v triedení rezervy. V zmesovom komunálnom odpade je stále veľa odpadu, ktorý patrí do nádob na separovaný zber.

            Treba však poznamenať, že veľký podiel na výpočte percenta vytriedenia majú aj množstvá celkového a vytriedeného odpadu z priemyslu, recyklácie betónu, obchodov a zberní železného šrotu na území mesta. Tieto čísla obyvatelia veľmi neovplyvnia. Čo ale môžeme robiť, je neustále zvyšovať informovanosť ľudí o odpadoch, životnom prostredí a ekológii. Presviedčať ľudí, že triedenie odpadu má zmysel. A, samozrejme, najlepšie by bolo predchádzať vzniku odpadu, prípadne produkovať ho menej.

Za rozhovor ďakuje Adam Janík. Foto: archív