Manželia Jozef a Gabriela Csizmaziovci z Malaciek nedávno získali bronzové medaily na majstrovstvách Slovenska v latine a taktiež v štandardných tancoch v kategórii Senior III. Malačanom sú dobre známi, keďže sa výučbe spoločenských tancov v našom meste venujú už desiatky rokov. Pred časom u nás založili Tanečný klub Grande Malacky, vďaka ktorému nás reprezentujú na domácich i zahraničných parketoch.

         Manželia Csizmaziovci nikdy neplánovali založiť tanečnú školu v Malackách. Keď sa pred 26 rokmi presťahovali do nášho mesta, naskytla sa im príležitosť otvoriť kurzy spoločenských tancov vo vtedajšom ZCK (Záhorské centrum kultúry), čo je dnešné Mestské centrum kultúry. Pani Gabriela sa do Malaciek vrátila, pretože prvé štyri roky života tu s rodičmi žila. Pán Jozef pochádza z Humenného. Spoznali sa v Bratislave, kde sa začal písať aj ich tanečný príbeh, a neskôr aj ten manželský. S tancom začali obaja približne v šestnástich. Spoločne aj po rokoch vravia: „V tom čase bol pre nás tanec všetkým. Na parkete sme trávili každú voľnú chvíľu a tvrdo sme trénovali najmä po tom, ako sme sa zaregistrovali vo Zväze tanečného športu.“ Pretancovali sa z kategórií D a C do B, a do najvyšších výkonnostných kategórií sa pretancovali až neskôr. V tom čase totiž dostala prednosť rodina. Pauzu s tancovaním si dali na 13 rokov. „Posledný rok pred pauzou som na parkete trávila aj 30 hodín týždenne,“ vraví Gabriela. „Pri druhom tehotenstve som mala výrazné problémy s chrbticou, ktoré neprešli ani po pôrode. Lekári povedali, že som prudko ubrala z pohybu, že je potrebné sa znova začať hýbať. Jediné, čo pre mňa prichádzalo do úvahy, bol tanec.“ O prvé kurzy v Malackách bol záujem, a tak sa neskôr otvorili aj ďalšie.

Domovský parket vo Fytopharme

          Keď sme pred 20 rokmi písali v Malackom hlase o manželoch Csizmaziovcoch, v rozhovore zaznela aj táto veta: „Možno raz v Malackách založíme klub spoločenského tanca, no zatiaľ nám chýba členská základňa a nemenej dôležitý i ozajstný tanečný parket, ktorý v tomto meste prakticky ani neexistuje.” Situácia sa zmenila o dva roky neskôr (r. 2007), keď založili Tanečný klub TK Grande Malacky, no s tanečným parketom to bolo náročnejšie. Dlho hľadali, ako by to mohlo fungovať. Striedali rôzne miesta (prenájmy), kde sa trénovalo. Jedným bola aj telocvičňa cirkevnej školy, čo prilákalo množstvo mladých tanečníkov. Klub sa tak tešil veľkej základni tancujúcej mládeže od prvej po ôsmu triedu ZŠ.

          Nová a tak potrebná tanečná sála sa stala realitou až v roku 2020, kedy sa klub usadil v jednej z budov areálu Fytopharmy, kde po prerábke vznikla priestranná tanečná sála so zrkadlami. Odchod z priestorov cirkevnej školy však znamenal aj značný odliv tancujúcej mládeže. Rodičia totiž nedokázali, prípadne možno aj neboli ochotní logisticky pokryť presuny detí za tréningami mimo školy. Pani Gabika bola však v tom čase optimistická: „Naivne som si myslela, že tomu dáme nejaký čas a detské kurzy sa znova rozbehnú. Mýlila som sa. Krátko po našom presťahovaní v januári 2020 prišiel v marci covid, a my sme mali tancovanie zakázané úplne. Po pandémii sa k nám deti už nevrátili. Našťastie, seniori a dospelí tanečníci si uvedomili, že tanec im chýbal. Práve tí sa vrátili, a to je teraz gro nášho trénovania.“ Aktuálne pôsobí v TK Grande jeden juniorský pár (11-roční), päť súťažných a sedem nesúťažných seniorských párov. V spoločenských tancoch spadajú do kategórie seniorov všetci nad 30 rokov. Dva súťažné dospelé páry v minulom roku odišli na materskú.

Špička v štandarde aj latine

          Manželia Csizmaziovci sú stále aktívni a aktuálne majú v štandardných tancoch vytancovanú najvyššiu výkonnostnú kategóriu S. V latine tiež dosiahli najviac, čo sa dá, a to kategóriu A. Na nedávnych majstrovstvách SR v latine vo februári získali 3. miesto a na majstrovstvách v štandarde, ktoré sa konali v marci, boli takisto tretí. „U nás na Slovensku sa dokáže vytancovať na úroveň majstrovstiev Slovenska veľmi málo párov. Všetky kvalifikované páry sa poznáme, a tak tie, ktoré sú si vedomé, že nemajú šancu na medailu, sa pred súťažou odhlásia. Ušetria čas aj peniaze a uprednostnia súťaž do svetového rebríčka,“ opisuje G. Csizmaziová.

          Ostatné seniorské páry, ktoré v Malackách trénujú pod hlavičkou TK Grande, majú kategórie E a D. Samozrejme, bez súťaženia nemožno vytancovať nijakú kategóriu. „Všetky páry začínajú s tým, že nechcú súťažiť. Po istej dobe zistia, že nejaký cieľ potrebujú. Presviedčam ich o tom aj ja,“ vraví s úsmevom pani Gabika. Na Slovensku, žiaľ, súťažné seniorské tancovanie neexistuje. Jedinou súťažou sú spomínané majstrovstvá Slovenska, na ktoré sa paradoxne musia tanečníci vytancovať (to trvá aj 10 či 15 rokov), a tak chodia slovenskí tanečníci na bodovacie súťaže do okolitých krajín. V Česku sa ich za mesiac uskutoční aj 15 či 20. Brno a blízke okolie je známe tým, že tam chodia súťažiť aj Slováci. Keď sa otvorí prihlasovanie na majstrovstvá Česka, zoberú prvých 36 prihlásených párov, ďalší sú v poradovníku ako náhradníci. Takto sa o účasť uchádza približne 70 párov v každej z 11 vekových kategórií. V ešte väčších rozmeroch sa súťaží napríklad v Nemecku a Taliansku.

Ako to chodí na súťažiach

          Na parkete súťaží približne 10 až 12 párov po skupinách, všetci postupne odtancujú päť tancov, porota vyberá polovicu na postup do 2. kola. Tí, ktorí postúpili, zatancujú všetko ešte raz a porota vyberá znovu polovicu účastníkov do ďalšieho kola. Takto sa počet párov stále zmenšuje, až kým ich nezostane 5 – 6. Jeden tanec trvá minútu a pol, všetko ide veľmi rýchlo a svižne. Tanečný pár pozná sled tancov idúcich po sebe, tie sú všade a na každej súťaži rovnaké: v latine samba, cha-cha, rumba, paso doble a jive, v štandarde walz, tango, valčík, slowfox, quickstep. Čo však tanečníci nepoznajú vopred, je hudba – tú vyberá organizátor súťaže. Pre každú súťaž je zadefinovaná rýchlosť hudby (tanca). Variáciu na daný tanec majú páry nacvičenú. „Nikde nie je napísané, že niekto z nás sa nepomýli alebo nejaký iný pár nám nevojde do priestoru. Vtedy partner zostavu jemne upravuje. Partnerka musí byť preto vždy v strehu a snaží sa vnímať, čo od nej partner chce,“ vraví pani Gabika.  Na jednej zo súťaží svetového rebríčka sa zúčastnili manželia Csizmaziovci aj koncom februára vo Viedni.V štandarde sa umiestnili na 39. mieste zo 69 párov, v latine boli z 38 párov na 26. mieste. „Pred časom sme s manželom urobili vedomé rozhodnutie, že väčšinu svojho času na trénovanie budeme venovať našim párom. My máme spolu s trénerom len jednu hodinu týždenne. Vzhľadom k tomu sme s výsledkami aj na tejto súťaži veľmi spokojní.“

Juniori

            Ako sme už spomenuli, v TK Grande trénuje jeden juniorský pár. Ide o deti na druhom stupni základnej školy, ktoré ešte nesúťažili. „Aktuálne sa pripravujeme na ich prvú súťaž. Verím, že čoskoro to zvládneme.“ A kedy sa tréner rozhodne, že daný pár je už na súťaž pripravený? „Je to veľmi individuálne. Do celého procesu vstupujú aj choroby či zranenia, a tým sa všetko komplikuje. Počas tréningov skúšame ‚zostavičky‘ tancov a na konci tréningov mávajú tzv. ‚cépéčko‘, teda Competition Practice. Zatancujú si tance presne tak, ako keby boli na súťaži, presne v takej dĺžke a v takej rýchlosti. Keď to vydržia kondične, nemýlia sa a nevypadávajú z rytmu, môžeme sa prihlásiť na súťaž.“ Juniori majú šesť tancov, každý po minúte a pol, čiže spolu 9 minút tancovania. Samotná kadencia rôznych krokov a variácií i náročné striedanie rytmu nie je podľa trénerky tým najťažším: „Pre začínajúce páry je na súťažiach najťažšie zvládnuť svoju psychiku, nie tanec.“

Latino ladies

          Ďalšou aktivitou TK Grande sú hodiny pre dámy s názvom Latino ladies. „Dlho sme sa venovali párom, pretože to bol náš hlavný cieľ, ale veľmi často nás oslovovali dámy, že by sa chceli hýbať, ale ich manželia či partneri nechcú, alebo nemôžu. Preto som sa rozhodla skúsiť to aj so skupinou žien. Vybrala som z desiatich tancov, ktoré štandardne tancujú páry, také figúry, ktoré dokážu partnerky zatancovať aj bez partnerov. A ono sa to ujalo tak, že sme neskôr museli otvoriť kurz aj pre pokročilé, pretože dámy nechceli prestať s tancovaním po jednom absolvovanom kurze,“ opisuje zakladateľka tanečného klubu.

Let’s dance na malacký spôsob

            V posledných týždňoch v televízii opäť beží obľúbená relácia Let’s Dance. Zaujímalo nás, či v tanečnej škole evidujú väčší záujem o tanec, keď spoločenský tanec vidíme pravidelne na obrazovkách. „Nevnímame, že by sa zrazu prihlásilo viacero párov, ale Let’s Dance spôsobuje to, že, keď pripravujem páry napríklad na svadbu, ľudia si myslia, že za dva tréningy budú z nich hotoví tanečníci. Povedia: ‚Veď v televízii to vyzerá tak jednoducho.‘ Avšak je to tvrdá drina. Tanečníci v Let’s Dance spolu s osobnosťami trénujú minimálne osem týždňov pred začiatkom prenosov. Celkový výkon vo veľkej miere stojí a padá na profesionálnych tanečníkoch. Tí v choreografii často netanečníka posúvajú, navedú na jednotlivé kroky, divák to nevníma, ale my tanečníci to vidíme. A to je ten fígeľ, ako môže aj netanečník zatancovať skvele.”

Text: N. Jánošová, foto: -nj-/archív G. C./-mck- 

Informácie: www.tkgrandemalacky.sk

FB: TK Grande Malacky