Chcel som napísať „rodáci“, ale to by nebola pravda, lebo som sa narodil v Bratislave v Kochovom sanatóriu. V tom čase totiž v Malackách nebola pôrodnica a tendencia už bola rodiť v nemocnici.
Tak teda…
Milí spoluobčania!
Takto vás môžem osloviť, lebo prvých 22 rokov života som bol občanom mesta Malacky a na staré kolená som dostal titul Čestný občan mesta Malacky, na čo som hrdý.
Želám všetkým spoluobčanom pokojný a úspešný rok, ktorý máme ešte takmer celý pred sebou. Nech je plný lásky, porozumenia a pekných kultúrnych podujatí.
Na sklonku minulého roka som sa zúčastnil na vydarenej akcii v obci Staškov na Kysuciach, kde sa narodil obľúbený slovenský herec Jozef Kroner. Minulý rok sme si pripomenuli 100. výročie jeho narodenia. Mnohí isto viete, že to bol môj strýko. Jeho manželka Terézia Hurbanová, tiež výborná herečka, bola sestrou mojej mamy Aurélie.
Staškovčania sa rozhodli, že vydajú knižku spomienok s názvom Povedali o Jožkovi Kronerovi a požiadali viacero osobností o príspevky do nej. Mňa oslovila moja sesternica, herečka Zuzka Kronerová, aby som tiež prispel spomienkou do tejto knihy. Tak sa aj stalo, a tak ma členovia Spolku rodákov Jozefa Kronera pozvali na prezentáciu hotovej knihy 26. októbra 2024, ktorú spojili so spomienkovým programom na Jožkovu manželku Teréziu Hurbanovú – Kronerovú s názvom Diva. Sté výročie jej narodenia sme si pripomenuli v lete minulého roku. Teta Terka vyrastala medzi malackými ochotníkmi, bola herečkou v Nitre a neskôr hviezdou divadla v Martine, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom Jozefom Kronerom. Kultúrny program v Staškove bol na vysokej úrovni a dojímavý, vyjadrujúci obrovskú lásku občanov Staškova k svojmu rodákovi a jeho rodine. Ja som tam prečítal rozlúčkový list divadelníka z Francúzska Charlesa Mouriera, rodinného priateľa Kronerovcov, ktorý u nich často prebýval a neskôr si z lásky k slovenskej prírode a k rybám kúpil chalupu v Liptove. Napísal ho štrnásť rokov po Jožkovej smrti a rok pred vlastným odchodom do umeleckých a rybárskych lovísk.
Po prvý raz som bol v železničiarskom domčeku, kde sa „strýček Jožo“- tak sme ho volali – narodil a vyrastal so svojimi súrodencami, ktorí boli väčšinou umelci.
Spomínanú knižku som dostal do daru a jednu som si tam kúpil, keďže mám dvoch synov. Keď som sa dozvedel, že ju dostať v jednom bratislavskom kníhkupectve, kúpil som ešte jednu a rozhodol som sa venovať ju do knižnice v Malackách, kde máme Záhorácky kútik, aby si ju mohli Malačania požičiavať a čítať. Je to milá spomienka na veľkého umelca, ktorý čerpal inšpiráciu aj na Záhorí, s množstvom fotografií. Verím, že čitateľov aj pobaví.
Váš verný spoluobčan
Alfréd Swan
Blíži sa výstavba cyklotrasy Duklianskych hrdinov – Na majeri
Už čoskoro nás čaká začiatok výstavby ďalšej mestskej cyklotrasy. Má názov Duklianskych hrdinov –…
Nemocnica má vlastnú solárnu elektráreň
Výroba elektrickej energie pomocou fotovoltiky prinesie až 25-percentnú finančnú úsporu …