Na rokovaní mestského zastupiteľstva vlani v októbri vznikol zoznam evidovaných pamätihodností mesta. Ide o nehnuteľnosti a hroby, ktoré síce nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, avšak pre mesto a obyvateľov majú svoju nespochybniteľnú historickú, architektonickú, urbanistickú, krajinnú, kultúrnu, výtvarnú, umelecko-remeselnú, spoločenskú, vedeckú alebo technickú hodnotu.

Zoznam evidovaných pamätihodností mesta Malacky obsahuje 6 budov a stavieb vo vlastníctve mesta, 8 hrobov na starom cintoríne vo vlastníctve mesta a 3 hroby na starom cintoríne vo vlastníctve súkromných osôb. Dnes si predstavíme druhú skupinu pamätihodností, teda hroby na starom cintoríne vo vlastníctve mesta. Hodnota hrobov sa posudzuje podľa troch kritérií: vek, architektonicko-umelecká podoba a význam pochovanej osoby.

Evidované pamätihodnosti Malaciek – hroby na starom cintoríne vo vlastníctve mesta:

• hlavný kríž
• františkánske hroby
• Mjr. Dubovský
• Ing. Gustav Bittner
• Dr. Jozef Kováč
• Ľudovít Entner
• Michal Tillner
• Juraj Križan

Hlavný kríž

Najstarší známy cintorín v Malackách sa nachádzal pri farskom kostole. Ten bol na prelome 18. a 19. storočia zrušený, ale už predtým vznikol dnešný cintorín, nazývaný „starý“ a situovaný neďaleko kostola pri ceste smerom do Veľkých Levár. Pochováva sa na ňom dodnes. O jeho počiatkoch nie sú známe žiadne informácie. Najstaršia známa zmienka o ňom pochádza z roku 1755, ale pravdepodobne zrejme bol založený skôr.

Hlavný kríž je ústredným miestom cintorína. Na tomto mieste pôvodne stál drevený kríž, okolo ktorého boli pochovávaní chudobní ľudia.

Františkánske hroby

V období rokov 1888 – 2001 tu bolo pochovaných 22 ľudí, z toho 21 rehoľníkov a jeden laik, ktorý nebol v reholi (ide o Valentína Lupricha, dlhoročného školníka rehoľného gymnázia). Zaujímavosťou je, že v jednom hrobe sú pochovaní dvaja malackí rodáci, páter Kalist Orgoň (zomrel 1888) a páter Vendelín Kučera (zomrel 1937). Ich náhrobok je medzi františkánskymi hrobmi výnimkou, pretože je kamenný, zatiaľ čo všetky ostatné  majú jednoduché kovové kríže. Posledným pochovaným na tomto mieste je posledný gvardián malackého kláštora páter Osvald Bednár, ktorý zomrel v roku 2001.

Mjr. Dubovský

Major Alexander Izakovič Dubovský je jediným sovietskym vojakom, pochovaným v Malackách. Jeho hrob sa nachádza na starom cintoríne pri cestičke od vchodu k hlavnému krížu na ľavej strane. Kedysi to bol jeden z najdôležitejších hrobov, za socializmu tam pionieri pri slávnostných príležitostiach stáli čestnú stráž.

Dubovský sa zúčastnil na oslobodzovaní mesta 5. apríla 1945 a s armádou postupoval ďalej na rakúske územie. Zahynul necelé dva týždne po oslobodení Malaciek pri rakúskom Zistersdorfe.

Ing. Gustav Bittner

Gustav Adolf Bittner, rodák z Moravy, bol pálffyovským úradníkom – lesmajstrom. V našom meste sa usadil ešte ako mladý lesný inžinier. Neskôr sa vypracoval na lesmajstra, čo bola najvyššia pozícia v rámci správy lesov a tiež prestížna funkcia v pálffyovskej administratíve. Stal sa jedným z „pánov“ mesta. Svedčí o tom aj členstvo v obecnom zastupiteľstve či v miestnom spolku Casino. Bol tiež predsedom dobrovoľného hasičského zboru.

Ako lesmajster nanovo vybudoval rybníky pred Malackami, ktoré pochádzali z 18. storočia a v roku 1820 ich zničila povodeň.

Náhrobok Bittnerovcov v tvare obelisku je najvyšším na cintoríne.

Dr. Jozef Kováč

Rodák z Malaciek pôsobil 46 rokov ako kňaz, z toho 32 rokov v našom meste.  Narodil sa v roku 1858 v dome, na mieste ktorého neskôr postavili synagógu. Po teologickom štúdiu bol kňazom v Modre, Budapešti a Hrádku, potom ho menovali farárom v Malackách, kam prišiel na uvoľnené miesto po Štefanovi Čulenovi. Stal sa dekanom malackého dekanátu a tiež správcom, v dnešnom ponímaní zástupcom zriaďovateľa malackej rímskokatolíckej ľudovej školy. Bol tiež diecéznym cenzorom a pápežským komorníkom.

Jozef Kováč bol posledným malackým farárom, ktorý žil a pôsobil na bývalej fare na dnešnej Záhoráckej ulici.

Ľudovít Entner

Náhrobok rodiny Entnerovcov pochádza z prvej polovice 19. storočia a je najstarším známym pomníkom na starom cintoríne. Tvorí ho mohutný kamenný podstavec s krížom. Pred 10 rokmi podstúpil náhrobok odborné reštaurovanie. „Dva spodné podstavce sú z pieskovca, pravdepodobne z regionálneho lomu. Hlavná časť pomníka spolu s krížom je vysekaná z tzv. mušľového vápenca. Ide o kameň, ktorý sa ťažil v litavských vrchoch v rakúskom Burgenlande,“ opisuje pomník reštaurátor Peter Šimon. Entnerovci boli niekoľko generácií pekárski majstri. Ľudovít bol v rokoch 1897 – 1898 starostom Malaciek.

Michal Tillner

Malačan s habánskymi koreňmi, rodák z Viedne. Detstvo prežil v Malackách, v dnes už neexistujúcom domčeku pri farskom kostole.

Ako 14-ročný odišiel do sveta študovať. Jeho štúdium prerušila I. svetová vojna, počas ktorej bojoval na južnom fronte, a až po vojne štúdium dokončil. Cestoval po Európe a bol aj v Egypte. Zatiaľ čo svoju prvú výstavu vo Viedni mal v roku 1925, v Bratislave až v roku 1957 a v Malackách ešte o rok neskôr.

Tillner sa venoval aj zberateľskej činnosti. Zbieral najmä keramiku, petrolejové lampy, hodiny a poľnohospodárske náradie. Svoje zbierky venoval mestu Malacky a inicioval vznik mestského múzea.

Tillnerove diela sú v Slovenskej národnej galérii, v Galérii mesta Bratislavy a v ďalších galériách na Slovensku. Najviac jeho diel má Záhorská galéria v Senici – 88 obrazov a 40 kresieb.

Juraj Križan

V rokoch 1928 – 1933 bol tajomníkom a zapisovateľom (zamestnancom) okresného živnostenského spoločenstva. V máji 1933 s ním prejavili nespokojnosť a prepustili ho. Jeho hrob v súvislosti so zaradením medzi pamätihodnosti mesta spĺňa aj kritérium veku.

Podpis Juraja Križana na dobovej listine

Text: Ľ. Pilzová s využitím informácií M. Macejku a www.malackepohlady.sk.

Foto: S. Osuský, archív MCK Malacky