Železničné priecestie na Kollárovej ulici je ako zakliate. Ulica bola kedysi prejazdná a už v minulosti tu často prichádzalo k zrážkam áut s vlakmi. Práve to poslúžilo ako dôvod, prečo  sa železničné priecestie pre autá zablokovalo a prechod bol umožnený len chodcom a cyklistom. Ani toto opatrenie však nepomohlo. Napriek svetelnej a zvukovej signalizácii ľudia riskujú a často sa to nevyplatí.

Dôkazom je smrteľná nehoda 29-ročného muža z nedele 29. 7., keď mladík na bicykli pravdepodobne pre slúchadlá v ušiach vlak nezaregistroval a vošiel mu priamo do jazdnej dráhy. Už vlani po sérii smrteľných nešťastí mestskí poslanci žiadali osadenie prekrývajúcich sa kovových zábran po oboch stranách železničného priecestia, ktoré by pre cyklistov plnili aj funkciu kvázi retardérov.

„Technické riešenie máme pripravené v spolupráci s poslancom M. Ondrovičom, uskutočnila sa séria rokovaní s predstaviteľmi rozličných sekcií železníc SR, máme vysúťaženého dodávateľa, no riešenie má háčik,“ hovorí vedúci oddelenia územného rozvoja a životného prostredia D. Prokop. Tým je skutočnosť, že asi 15 m pozemku za železničným priecestím v smere k hostincu Gajdár (a ďalej k nemocnici) je vo vlastníctve ŽSR a tie so stavbou na ich pozemku vyjadrovali nesúhlas.

„Vec sa nedá uskutočniť jednoducho a operatívne, ale treba dodržať zložité úradnícke postupy, na ktorých železnice trvajú,“ povedal D. Prokop. Preto sa v súčasnosti vypracúva projektová dokumentácia a inžiniering, ktorý mesto zadalo firme I. S. R. K. Ing. Emil Jurkovič tak, aby zároveň komunikovala so všetkými sekciami ŽSR, zapracovala do projektu ich požiadavky a zabezpečila ich formálne odsúhlasenie. Potom musí projekt schváliť aj špeciálny stavebný úrad – Úrad pre reguláciu železničnej dopravy.

Kým sa dočkáme zábran na Kollárovej ulici, môže teda pretiecť ešte veľa vody. Otázkou zostáva aj to, na čí účet sa tento zložitý proces pripíše. Je naozaj povinnosťou mesta starať sa o bezpečnosť občanov na rizikovom železničnom priecestí na vlastné náklady?

Text, foto: T. Búbelová