Každoročne 11. novembra si celý svet pripomína pamiatku vojnových obetí. Dátum nie je náhodný: práve v tento deň v roku 1918 o 11. hodine a 11. minúte sa podpisom prímeria pri francúzskom meste Compiègne skončila I. svetová vojna. Preto sa symbolicky tento deň stal Dňom veteránov (v rôznych verziách Deň vojnových veteránov či Deň červených makov) a v širšom zmysle dňom obetí všetkých konfliktov – bez rozdielu, či patrili k víťazným alebo porazeným, aké náboženstvo vyznávali, akej boli rasy a národnosti.
Pamiatku obetí všetkých vojen a ozbrojených konfliktov si každoročne pripomíname aj u nás pri Pomníku padlých na Radlinského ulici. Pandémia už druhý rok po sebe spôsobila, že sa nemohol konať tradičný pietny akt aj za účasti verejnosti. Členovia Jednoty dôchodcov Slovenska počas komornej spomienky v mene všetkých obyvateľov nášho mesta položili kvety k pamätníku a zapálili sviečky. „Nech ich plamienok sviečky svieti nielen na pamiatku mŕtvych, ale aj nám živým na cestu mieru a porozumenia,“ povedala predsedníčka výboru Jednoty dôchodcov v Malackách Daniela Bukovská.
Deň vojnových obetí má tri symboly. Prvým sú kvety červených makov, ktoré zakvitli nad hrobmi tisícov padlých pri Ypres. Druhým symbolom je 22-tonový zvon z talianskeho Roverata. Je odliaty zo zbraní a nábojníc, ktoré pozbierali na okolitých bojiskách obyvatelia mesta. Piliere, ktoré zvon nesú, boli vyhotovené z peňažných darov 114 štátov sveta. Tretím symbolom sú plamienky horiacich sviečok.
Na poliach flámskych kvitnú maky divé,
rad za radom lemujú biele kríže clivé.
Tu ležíme.
Na oblohe škovránky
statočne svoju pieseň spievajú,
hukotom zbraní
pod nimi neprestajne rušenú.
My už však nevstaneme a je to možno zdanie,
že včera ešte žili sme, milovali a boli milovaní.
Teraz len ticho ležíme na tejto flámskej pláni.
Náš boj však zasa iní prevezmú.
Do vašich rúk dáme svoju pochodeň
a vy ju neste v diaľ. Ak by vám zhasla,
spomeňte si na náš žiaľ,
že sme tu padli zbytočne.
Len divé maky červené ďalej rastú
na poliach flámskych.
John MacCrae: Na flámskych poliach
Táto báseň sa stala symbolom 1. svetovej vojny. Jej autorom je chirurg John McCrae, ktorý sa v máji 1915 zúčastnil na veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres. Bol svedkom obrovského utrpenia a bolesti, a práve to v ňom zanechalo silné spomienky, ktoré pretavil do básne.
Na prevádzkovanie webu a analýzu návštevnosti používame súbory cookies.
Nastavenie cookies
Cookies sú malé súbory, do ktorých webové stránky môžu ukladať informácie o vašej aktivite a preferenciách. Používajú sa napríklad k tomu, aby si webový prehliadač zapamätoval Vaše prihlásenie alebo aby sa uložila Vaša voľba v tomto okne.
Vyberte úroveň cookies, ktorú chcete povoliť
Technické cookies
Technické súbory cookie sú pre prevádzku nevyhnutné a pomáhajú urobiť webové stránky uplatniteľnými tým, že umožňujú základné funkcie, ako je navigácia na stránke a prístup k zabezpečeným oblastiam webovej stránky. Bez týchto súborov cookie nemôže web správne fungovať.
Analytické cookies
Analytické cookies pomáhajú prevádzkovateľovi stránok pochopiť, ako návštevníci stránok stránku používajú, aby mohol stránky optimalizovať a ponúknuť im lepšiu skúsenosť. Všetky dáta sa zbierajú anonymne a nie je možné ich spojiť s konkrétnou osobou.