V utorok 5. apríla uplynulo 77 rokov od oslobodenia Malaciek. Primátor mesta Juraj Říha pri tejto príležitosti položil kyticu k pamätníku na Kláštornom námestí. 

Výročie si pripomíname s pokorou voči osloboditeľom, ale zároveň nezabúdame na aktuálne súvislosti, keď našu susednú krajinu bezdôvodne napadol iný štát. Rusi a Ukrajinci, spolu s ďalšími národmi, pritom spolu bok po boku bojovali v II. svetovej vojne proti fašizmu. 

Pri oslobodzovaní Malaciek 5. apríla 1945 padlo 152 sovietskych vojakov a dôstojníkov. Boli pochovaní v parku pri kostole, kde neskôr vznikol pamätník, ktorý stojí dodnes. Neskôr boli ich pozostatky prevezené na bratislavský Slavín. Jediným sovietskym vojakom, pochovaným v Malackách, je major Alexander Izakovič Dubovský. Aj on sa zúčastnil na oslobodzovaní mesta, avšak s armádou postupoval ďalej na rakúske územie. Zahynul necelé dva týždne po oslobodení Malaciek, 17. apríla 1945 pri rakúskom Zistersdorfe. 

Oslobodenie nášho mesta bolo súčasťou útoku vojsk 2. ukrajinského frontu, ktorý znamenal prielom obrany nemeckých vojsk v tejto oblasti.  Otvorila sa tak cesta k obkľúčeniu Viedne a k postupu Sovietskej armády na Moravu. Nemecké vojská na západnom Slovensku sa z obavy pred obkľúčením začali rýchlo sťahovať smerom na západ. Prielom nemeckej obrany pri Malackách umožnil zatlačiť fašistické sily cez Javorníky na Moravu. Postupne boli oslobodzované všetky slovenské mestá a obce. 

 

Netreba zabúdať ani na negatívne javy, ktoré pred 77 rokmi sprevádzali postup Sovietskej armády cez naše územie. Oslobodenie od fašizmu je však faktom, a preto je potrebné si ho dôstojne pripomínať. 

Nielen vtedy, ale aj dnes sú mimoriadne aktuálne verše Pavla Országha Hviezdoslava, ktoré napísal počas I. svetovej vojny v roku 1914.

P. O. Hviezdoslav: Krvavé sonety (úryvok)