Pre všetkých členov hádzanárskej rodiny bol január veľmi smutným mesiacom. Po Lajovi Oslejovi sme sa 19. januára rozlúčili aj s Pavlom Waschekom.

Patril ku generácii, ktorá začala písať históriu hádzanej v Malackách. Bol platným členom družstva, ktoré prvýkrát postúpilo do prvej slovenskej národnej ligy, čo bola vo vtedajšom Československu druhá najvyššia súťaž. Hrával na jednej z najťažších pozícií, na pivote. Bol spoľahlivým hráčom v prístupe k tréningom i k zápasom. Patril medzi tých, ktorí sa starali v kolektíve o pohodu a zábavu. Jeho gitara a spev nikdy nechýbali na žiadnom posedení.

Ďalšími jeho koníčkami bol bicykel a príroda. S priateľmi prejazdil na bicykli celé Slovensko a jeho dvojkolesový tátoš mu nechýbal ani na dovolenkách pri mori. Pán Waschek bol tiež známy tým, že dokázal opraviť bicykel nielen sebe, ale aj svojim kamarátom.

Choroba prekazila veľa jeho plánov, o ktorých s nami často hovoril. Rodina, hádzanárska rodina a kamaráti stratili vzácneho človeka.

„Trízvy”, česť Tvojej pamiatke!