Dlhoročná učiteľka zo základnej školy (kedysi II. ZDŠ) Emília Jakubcová (1. 2. 1931 – 11. 1. 2015) nás opustila vo veku nedožitých 84 rokov. V spomienkach na ňu u mnohých ani tak nehrá rolu, čo táto pani učila, ale že so žiakmi dlhé roky nacvičovala a hrala divadlo. Počas jedného školského roka sme sa tak vždy mohli tešiť na príležitostný sviatok – divadelnú rozprávku v podaní svojich spolužiakov, o ktorých by sme často ani netušili, že v nich driemu herecké vlohy.

Práve ona ich vedela objaviť a vydolovať. Stávalo sa, že počas hodiny sa na niekoho neprítomne zahľadela a potom vyhŕkla: „Teba budem potrebovať! Príď za mnou po obede do kresliarne.“ Tak sme volali spoločenskú sálu s pódiom. Aj mne sa raz ušla epizódna rolička jednej zo stríg, ktoré tancovali a čarovali v akomsi predstavení, ktorého názov si už ani nepamätám.

Ale ten adrenalín, keď nám líčenie a chystačky za javiskom trvali dvakrát toľko, ako celý náš výstup! A záverečná spoločná klaňačka a potlesk – to sú zážitky, ktoré si väčšina z jej hercov viac v živote neužila. Pani Jakubcová otvárala v deťoch nové obzory, nachádzala utajené schopnosti a povzbudzovala naše ambície a túžby. Patrí jej za to naše poďakovanie a bezpochyby aj miestečko v hereckom ochotníckom nebi!

Tatiana Búbelová; Foto: archív Múzea MCK