Práve ona ich vedela objaviť a vydolovať. Stávalo sa, že počas hodiny sa na niekoho neprítomne zahľadela a potom vyhŕkla: „Teba budem potrebovať! Príď za mnou po obede do kresliarne.“ Tak sme volali spoločenskú sálu s pódiom. Aj mne sa raz ušla epizódna rolička jednej zo stríg, ktoré tancovali a čarovali v akomsi predstavení, ktorého názov si už ani nepamätám.
Ale ten adrenalín, keď nám líčenie a chystačky za javiskom trvali dvakrát toľko, ako celý náš výstup! A záverečná spoločná klaňačka a potlesk – to sú zážitky, ktoré si väčšina z jej hercov viac v živote neužila. Pani Jakubcová otvárala v deťoch nové obzory, nachádzala utajené schopnosti a povzbudzovala naše ambície a túžby. Patrí jej za to naše poďakovanie a bezpochyby aj miestečko v hereckom ochotníckom nebi!
Tatiana Búbelová; Foto: archív Múzea MCK
Nový podcast MALACKY NAHLAS - prvý diel
Milí Malačania, začíname s novým podcastom MALACKY NAHLAS. Budeme sa v ňom venovať dôležitým a…
Rekonštrukcia Ulice Martina Benku bude pokračovať na jar
Bratislavská vodárenská spoločnosť už skončila kompletnú rekonštrukciu vodovodu a kanalizácie na…