Popri ľudskom svete existuje odpradávna aj svet vodný. Tajomstvá vodnej ríše stráži Pani prameňov. Jedného sa zľutuje nad chorou princeznou Hankou a daruje smrteľníkom liečivú vodu. Ako to už v rozprávke býva, má podmienku – aby voda zostala liečivá, ľudia ju nemôžu zneužiť tým, že by ju predávali. 

Traja Malačania v jednej rozprávke – to tu ešte nebolo a asi sa to tak skoro ani nezopakuje. Jedným z nich je profesionálny herec Michal Režný.  „Nakrúcanie rozprávky je pre mňa splnením sna. S Majom Labudom stvárňujeme dvojicu kráľovských strážcov. Vzhľadom na to, ako obaja vyzeráme, som sa pri pohľade na nás počas nakrúcania zabával myšlienkou: “Tak nám dvom chýba už len bystrozraký!”, dodal s úsmevom.  

Verejnosť ho možno viac vníma ako komika, avšak Michal má na svojom konte aj vážne úlohy, hrá vo filme Správa, je vysokoškolským docentom, dokonca jedným z najmladších. Hosťuje v SND, hrá v Žiline. „Mňa hlavne teší, že to všetko, čo ste vymenovali, sa nevylučuje. Mám rád rôznorodosť a rád ju zažívam. Mojou najobľúbenejšou postavou je Raskoľnikov z inscenácie Zločin a trest, ktorú v Mestskom divadle Žilina hráme bezmála už osem rokov.“

 

Medzi ďalšími známymi hercami ako Zuzana Kanócz, Marián Mitaš či Juraj Kemka sa nestratila ani predstaviteľka princeznej Hanky v detskom veku Stellka Vidanová.  „Bol to pre mňa veľký zážitok. S postavou princeznej Hanky sa spájali dramatické scény. Stratila som sa za tmy v lese, topila som sa, takmer som zomrela. Keď sme točili scénu ako som bola chorá v posteli, musela som nehybne ležať tri hodiny,“ spomína na nakrúcanie. „S veľkými hercami bola zábava,“ pokračuje Stellka. „Príjemné bolo aj stretnutie s Miškom Režným. Jeho maminka ma učí na výtvarnej v ZUŠ-ke. Potešilo ma aj zoznámenie s Jurajom Kemkom. Milý bol aj môj filmový otecko – kráľ Marián Mitaš. Po nakrúcaní som štábu odovzdala na pamiatku háčkované prívesky na kľúče od mojej babiny, ktorá ma sprevádzala počas viacerých filmovacích dní.“   Keďže sa prevažná časť rozprávky nakrúcala počas letných prázdnin a v prvom septembrovom týždni, Stellka nemusela ani vynechávať školu. „Spolužiaci mi držali palce a tešia sa na rozprávku.“ 

Tretím Malačanom v rozprávke je Štefan Hronček v postave zbojníka, ktorý príde za kráľom pre liečivú vodu. Väčšina obyvateľov mesta ho v civile pozná ako poslanca mestského zastupiteľstva.  Svoje znalosti šermu však v rozprávke nevyužil. „K šermu som sa nedostal, tak som využil aspoň svoj výzor zbojníka,“ smeje sa Š. Hronček. Rozprávka sa nakrúcala na viacerých miestach Slovenska, napríklad v Bojniciach, na Červenom Kameni, v Tomášikove či na Smolenickom zámku – práve tam mal svoju úlohu aj Š. Hronček. „Do komparzu ma prizval Michal Holkovič z občianskeho združenia Karpatoš, ktoré usporadúva kultúrne podujatia na Smolenickom zámku. Keďže sme tento rok nemohli organizovať takmer žiadne podujatia, zobral som to ako odreagovanie a trošku únik z reality do rozprávky.“

Ako nám Michal Režný prezradil, zbožňuje rozprávky. „Vianoce sú pre mňa neodmysliteľne späté s rozprávkami. Nepamätám si Vianoce bez Popolušky. Tá má u nás doma dokonca také výsadné postavenie, že jej prispôsobujeme čas štedrej večere. Okrem toho mám ešte dve vianočné srdcovky: Sám doma a Pelíšky.“ Vianoce bude  tráviť tradične u rodičov v Malackách. „Vždy si to veľmi užívam. Večer pred Štedrým dňom ozdobujeme stromček. Pohľad naň ma nikdy neprestal baviť a napĺňať radosťou. Na Štedrý deň ráno vinšujeme maminke k meninám. Ako malému mi vždy bolo ľúto, že jej rodičia dali meno Eva. Mať meniny na Vianoce pre mňa v detstve zjavne predstavovalo katastrofu. (Smiech.) Snažíme sa doma nejesť až do večere. Vianočné dopoludnie venujeme návšteve cintorínov, spomínaním na blízkych, no a od poludnia rodičia pripravujú slávnostnú večeru. Niekedy sa mi podarí zájsť aj na polnočnú omšu, kde s nostalgiou spomínam na svoje spievanie v zbore Vox humana. Ďalšou tradíciou je vianočná návšteva u Čtverákovcov či stretnutia s mojimi kamarátmi z detstva. Je to výnimočný a vzácny čas – stojí za to si ho užiť.“