V MCK už v utorok 12. mája opätovne sprevádzkovali knižnicu, galériu, Múzeum Michala Tillnera a Turisticko-informačnú kanceláriu. Nad kinom vtedy ešte visel otáznik. 

Samotnému sprevádzkovaniu kina predchádzajú viaceré prípravné kroky, predovšetkým komunikácia s  distribútormi filmov. Technicky sú pripravení výborne – malacké kino je po redigitalizácii prvým jednosálovým kinom na Slovensku s laserovým projektorom. Vymenené bolo aj premietacie plátno, takže milovníci kinematografie sa naozaj majú na čo tešiť. Pandémia síce zatvorila sály kín po celom Slovensku, no ich prevádzkovatelia spojili sily a filmovým fanúšikom prinášali možnosť nahliadnuť do virtuálneho kina. Aj naše kino zostalo v spojení so svojimi divákmi v rámci projektu Kino z gauča. 

V mestskej knižnici upravili výpožičné hodiny a vstup majú len registrovaní čitatelia s  preukazom. Vstupuje sa jednotlivo a návštevníci by mali zvážiť, či so sebou zoberú deti. Knižnica zatiaľ poskytuje len výpožičné služby, teda vrátenie (len do biblioboxu) a vypožičanie maximálne sedem kníh. Zamestnanci sa zároveň obracajú s prosbou na čitateľov, aby doma nedezinfikovali knihy z knižnice, všetky boli v karanténe, a to je dostatočná ochrana. Dezinfekcia knihy ničí.

Vstup do múzea je povolený naraz maximálne piatim ľuďom, do galérie štyrom a  do TIK-u jednej osobe. Rúško, dodržiavanie odstupov a použitie dezinfekcie sú stále samozrejmosťou. Odporúča sa pobyt maximálne 20 minút. Keďže vládne konzílium schválilo zmenšenie plochy na jedného človeka z 25 na 15 m², počet návštevníkov sa postupne môže zvýšiť. 

 

Keď boli rozhodnutím  Úradu verejného zdravotníctva SR 10. marca zakázané všetky kultúrne podujatia, Malacky boli akýmsi predskokanom. V  MCK, i keď veľmi neradi, ako prví zrušili predstavenie domáceho Divadla na hambálku, ktoré malo byť v sobotu 7. marca.

Nasledovali okamžité rokovania o presúvaní a rušení veľkého množstva už naplánovaných a zazmluvnených podujatí, pre verejnosť bola pozastavená práve prevádzka kina, knižnice, múzea, galérie a turisticko-informačnej kancelárie. Ľudia, ktorí pracujú a doslova žijú pre kultúru v meste, začali fungovať za zatvorenými dverami, neprirodzene – bez svojich divákov, návštevníkov, čitateľov, turistov, tanečníkov, výtvarníkov, divadelníkov… jedným slovom nastalo smutné obdobie. 

 

Čas sa snažili využiť na upratanie vecí, ktoré dlhé roky tlačili pred sebou, lebo vždy bolo niečo dôležitejšie. Okrem toho sa venovali množstvu štatistických výstupov či minuloročných a tohtoročných grantov s uvedomením si, že treba – tak ako po iné roky, ale v tomto čase omnoho viac – získavať financie aj z iných zdrojov, a nielen naťahovať ruku smerom k mestu. 

 

V období, keď knižnica nebola otvorená pre verejnosť, zaraďovali nové knihy do systému, venovali sa kompletnému triedeniu a usporadúvaniu knižného fondu a pripravovali ďalší projekt na nákup kníh. Zároveň pracovali na príprave novej webovej stránky knižnice. V Múzeu Michala Tillnera dokumentovali aktuálnu situáciu, skúmali a skenovali historické materiály či pripravovali nové publikácie. Za mesiac a pol sa podarilo naskenovať 3500 historických dokumentov. 

V Turisticko-informačnej kancelárii finalizovali novú webovú stránku, aktualizovali sprievodcovské manuály a súčasne pracovali na aktualizácii databáz. Zároveň pripravovali výstavu v kaštieli. Skúšanie novej inscenácie Divadla na hambálku, ktorá mala mať premiéru 24. apríla, bolo samozrejme prerušené. Divadlo preto pre svojich priaznivcov sprístupnilo záznamy svojich  starších inscenácií na svojej facebookovej stránke. 

 

Všetky pracoviská MCK síce zatiaľ fungujú v obmedzenom režime s dodržiavaním nevyhnutných hygienických opatrení, ale fungujú. „Naši zamestnanci používajú ochranné štíty a rukavice, v priestoroch vykonávame pravidelnú dezinfekciu,” ubezpečila J. Zetková. Informovala, že na verejnosť čakajú viaceré novinky, napríklad nové vstupenky do múzea. Zároveň všetkých pozvala na otvorenú výstavu jedného zo zamestnancov MCK Andreja Wsóla Medzi knihou a komiksom. Aktuálne vládne rozhodnutia a postupné uvoľňovanie opatrení dávajú kultúre šancu pomaly uviesť svoje fungovanie do normálu. To je dobre, lebo v  Malackách bola kultúrna činnosť vždy veľmi bohatá a jej absenciu pociťovali nielen ľudia, ale aj jej tvorcovia.