Fridrich Borecký bol slovenský učiteľ a jeden z predstaviteľov slovenského boja za národnú svojbytnosť. Narodil sa v roku 1846 v Nitre, učiteľský ústav vyštudoval v roku 1864 v Trnave. Takmer celý profesijný život pôsobil v Malackách na rímskokatolíckej škole. V čase tvrdej maďarizácie sa nebál vyučovať po slovensky, hoci to bolo v tých časoch zakázané a nebezpečné. Aj vďaka jeho odvahe sa deti v Malackách učili po slovensky až do rozpadu monarchie a vzniku 1. Československej republiky. 

Žiaľ, fotografia tohto významného učiteľa sa nezachovala, a nie je dokonca ani isté, kedy presne zomrel. Je známe iba to, že sa dožil vysokého veku a zomrel v období Československa. Na Slovensku nájdete Boreckého ulicu iba v Malackách. 

Božena Němcová bola česká spisovateľka a spoluzakladateľka modernej českej prózy. Rodáčka z Viedne sa preslávila prózou Babička, ktorá sa dočkala aj známeho filmového spracovania a stala sa najčítanejšou českou knihou. Má tristo vydaní a preložili ju do viac ako 20 jazykov. Väčšina jej diel opisuje vidiecke prostredie. Němcová bola na liečebných pobytoch v Sliači, čo bolo inšpiráciou pre jej knihu rozprávok Slovenské pohádky a pověsti, v ktorej nájdeme známe príbehy ako Valibuk, O dvanástich mesiačikoch či Pamodaj šťastia, lavička. Jej ďalšia próza, Chyža pod horami, opisuje tatranské prostredie. 

S manželom, českým vlastencom Josefom Němcom, mala aj napriek nezhodám vo vzťahu štyri deti, z nich najstarší Hynek zomrel ako 15-ročný na tuberkulózu. Pre svoju výbušnú povahu mal Němec často problémy s nadriadenými, v dôsledku čoho ho prekladali doslova z miesta na miesto. Rodina preto žila vo veľmi skromných až chudobných pomeroch. Spisovateľka zomrela 21. januára 1862 ako 41-ročná v úplnej chudobe, pravdepodobne na rakovinu. 

Božena Němcová je jednou z najvýraznejších postáv českého národného obrodenia a považujú ju za najlepšiu českú spisovateľku vôbec. Zatiaľ čo jej pôvodné priezvisko v češtine je Němcová, v Malackách bolo schválené pomenovanie vo verzii Nemcová. Ulica Boženy Nemcovej je zároveň jedinou ulicou v našom meste, ktorá je pomenovaná po žene. 

Dominik Skutecký (pôvodne David) bol slovenský maliar židovského pôvodu, narodený 14. februára 1849 v Gajaroch ako siedme dieťa svojich rodičov. Po smrti otca žil od svojich desiatich rokov vo Viedni so staršími sestrami. Na Záhorí, konkrétne v Zohore, zostala žiť iba jeho najstaršia sestra. 

V Rakúsku nadobudol základné výtvarné vzdelanie. V 70. rokoch 19. storočia sa vo Viedni živil portrétovaním, neskôr odišiel túto prácu vykonávať do Benátok. Na Slovensku sa usadil koncom 80. rokov 19. storočia, spolu s manželkou Cecíliou Lövyovou žil v Banskej Bystrici. Jeho luxusná vila doteraz stojí v tomto meste na Hornej ulici, spravuje ju Stredoslovenská galéria a je možné ísť na jej prehliadku. Takisto v Gajaroch môžete doteraz nájsť jeho rodný dom. 

Skutecký sa stal sa významnou osobnosťou Banskej Bystrice. Počas svojho pôsobenia v tomto meste organizoval výstavy a zaslúžil sa o rozvoj kultúry. Jeho diela sú majetkom Stredoslovenskej galérie, Slovenskej národnej galérie i zahraničných galérií a súkromných zbierok. Zomrel 13. marca 1921 v Banskej Bystrici ako 72-ročný. 

Tri z jeho štyroch detí sa taktiež venovali umeniu. Syn Alexander bol architektom, dcéra Karola maliarkou a dcéra Zerlina opernou speváčkou, zatiaľ čo syn Ferdinand bol právnikom. Osudy členov rodiny Skuteckých sú mimoriadne tragické a súvisia s ich židovským pôvodom. Zerlinu zabili fašisti v Litve, kam prišla ako súčasť transportu z Viedne. Karola našla smrť vo vápenke v Nemeckej a Alexandra zastrelili Nemci po potlačení Povstania. Vojnu prežila iba Skuteckého manželka Cecília, syn Ferdinand a vnuk Peter Karvaš (syn Karoly), neskorší známy slovenský dramatik a prozaik. Je smutnou iróniou, že v Skuteckého vile v Banskej Bystrici sídlil počas II. svetovej vojny veliteľ špeciálnych jednotiek nemeckej armády Kurt Deffner.

Skuteckého ulicu nájdete okrem Malaciek aj v Gajaroch, v Banskej Bystrici a v Bratislave. 

Táto ulica sa v 18. storočí volala Vŕbová, neskôr Kiripolská a v 20. storočí ju premenovali na Svätoplukovu. Jej terajší názov odkazuje na roľnícke družstvá, ktoré boli súčasťou života na dedinách a v menších mestách za čias komunizmu. Najväčšie jednotné roľnícke družstvo vzniklo v Malackách z menšinového družstva v roku 1952. Sídlilo v starej škole pri farskom kostole, na rohu dnešnej Záhoráckej ulice a Cesty mládeže. Nachádzalo sa neďaleko dnešnej Družstevnej ulice, a pravdepodobne preto dostala takéto pomenovanie. Malacké družstvo prešlo v 60. rokoch minulého storočia pod podnik Štátnych majetkov. Družstevná ulica je jedno z najobľúbenejších pomenovaní ulíc na Slovensku, nájdete ju v 233 mestách a obciach.