Prečo doma Malacky nevyhrávajú?

Pätnásť kôl: päť víťazstiev, tri remízy a sedem prehier – taká je bilancia futbalistov FC Žolík Malacky v 3. lige Západ, ktorí zimujú na 11. priečke so ziskom 18 bodov. Ako si hráči zvykli na vyššiu a náročnejšiu súťaž, aký prínos do tímu majú hráči z Petržalky a na čom bude pracovať trénerský tím okolo Mariana Tótha, sa dozviete v rozhovore.

Počas sezóny ste sa pohybovali aj na vyšších miestach tabuľky, napokon z toho je zimovanie na 11. priečke. Ste spokojný s jesennou časťou?

            Samozrejme, keď sme vstupovali do 3. ligy, neočakávali sme, že sa budeme pohybovať tak vysoko, aj keď pri vstupe do ligy sme prehrali nejaké domáce stretnutia. Potom sme sa však celkom stabilizovali a mali sme výborný stred jesennej časti. Mali sme tam aj prekvapivé výsledky, aj sme výborne hrali. Preto adaptácia do vyššej súťaže prebehla veľmi dobre. Už keď sme po 10 kolách mali 16 bodov na konte, čakal som, že sa lepšie vysporiadame so záverom jesene. Mali sme aj slabších súperov, no napokon sme získali menej bodov, takže posledné stretnutia boli pre mňa sklamaním. Myslel som si, že budeme na tom lepšie a v tabuľke vyššie.

V tabuľke vonkajších zápasov ste tretí, na domácej pôde ste však získali najmenej bodov spomedzi všetkých. Čím to je?

            Na začiatku nám chýbala skúsenosť na domácom ihrisku. Tie prvé zápasy, napríklad s Hamšíkovou akadémiou či Galantou, sme prehrali preto, lebo sme boli neskúsení. Zdalo sa mi tiež, že chlapci šli do zápasov s väčším rešpektom, ako by bolo dobré. Navyše boli aj veľké očakávania od fanúšikov, od ktorých mi chýba väčšia podpora pre hráčov. Viac chlapcom nadávajú, než ich pochvália a povzbudia. Ukázalo sa to napríklad s Martinom, keď sme vysoko vyhrali. Diváci boli spokojní, tlieskali. Potom sme hrali vyrovnané domáce stretnutia, Zvolen či Bánová, kde si aj chalani mysleli, že toho súpera porazíme, no opäť sa ukázala skúsenosť. Tie tímy majú v kádri bývalých ligistov, ktorí to vedia vziať na seba a rozhodnúť zápasy, čo nám trochu chýba. Doma sa nám nepodarilo ani premieňať stopercentné šance, potom na chlapcov padla deka a išli s ťažkou hlavou do domácich stretnutí. Nepridalo im ani domáce ihrisko, to bolo v hroznom stave, trávnik majú Malacky asi najhorší v celej súťaži.

Minulú sezónu ste hrali s lokálnymi súpermi v IV. lige, teraz ste museli na vonkajšie stretnutia cestovať aj 200 kilometrov. Zvykli si na to hráči?

            Cestovanie vôbec nerobilo problém. Mysleli sme si, že to na hráčov bude mať nejaký vplyv, ale zvládli to výborne. Skôr ste dobre pomenovali iný faktor – lokálnych súperov. Hráči boli zvyknutí na to, že hrajú so Sencom, Tomášovom či Novou Dedinkou, avšak v tejto lige je kvalita niekde úplne inde. Hrajú proti nám futbalisti z akadémií Trenčína, Žiliny, v poslednom zápase sme čelili aj hráčom Podbrezovej. Postupne sa nám však darilo hrať vyrovnane aj s týmito súpermi, lebo chlapci pochopili, že na ihrisku si treba pomáhať a začali hrať viac tímovo.

Malacký klub spolupracuje s druholigovou Petržalkou. Čo prinášajú jej hráči?

            Je to také striedavo – oblačno. Boli zápasy napríklad v Seredi alebo doma s Martinom, z ktorých by sme bez nich vyšli ako fackovací panáci. Dokázali priniesť potrebnú kvalitu a pretavilo sa to aj do výsledkov. V iných zápasoch však nehrali zle, to nemôžem povedať, ale ich kvalita nebola tak viditeľná. Laická verejnosť sa potom pýta, načo tu tí Petržalčania hrajú. Ale keď sme si robili analýzu jednotlivých zápasov a vyhodnocovali situácie, videli sme, že majú svoju kvalitu, len im musia pomôcť aj „domáci“ hráči naokolo. Niekedy práve oni nepodali dobrý výkon, a odzrkadlilo sa to aj na hráčoch z Petržalky. Možno nám medzi nimi chýba nejaký strelec, kanonier. My sme si ale na začiatku spolupráce stanovili nejaké kritériá, dodržiavali sme ich, a zatiaľ sme s touto spoluprácou spokojní.

Najlepším strelcom Malaciek je šesťgólový Jozef Hermann. Potrebujete do jari posilniť hlavne ofenzívu?

            Ofenzívu aj defenzívu robí celé mužstvo. My sme hlavne v strede jesennej časti ukázali, že máme aj strelcov, aj sme sa dostávali do šancí, len ich treba premieňať. Chýba nám efektivita, chlapci nevedia preniesť pokoj z tréningu do zápasu. Premieňanie šancí je nie v ich kvalite, ale v ich hlavách. Aj Jožo Hermann mohol dať viac gólov, Miloš Angelovič mal tutovky, mali sme dobré štandardky, ale nedali sme. Musíme zapracovať na mentálnej stránke. Ale mať strelca, ktorý dáva veľa gólov, je problém celého slovenského futbalu. Tréneri iných klubov mi tiež ako prvé hovoria – nemáš nejakého útočníka?

Ako bude vyzerať káder na jar?

            V tejto chvíli neviem o nikom, kto by mal skončiť. My však aj tak budeme trochu zužovať káder, máme ho dosť široký, až 21 hráčov. Niektoré škrty sa nám rysovali už na konci jesennej časti. Potrebujeme 18 hráčov do poľa.

V bráne ste počas sezóny striedali troch ľudí. Bol to váš zámer prakticky nemať brankársku jednotku?

            Pred každým zápasom si s trénerom brankárov povieme, kto by mohol ísť chytať. Rozanalyzujeme si to a vyhodnotíme. Chceli sme pokračovať v tom, čo sme mali aj v minulej sezóne, teda že to nebude na pleciach iba jedného brankára, ale budeme ich striedať. Aj Marko Zváč sa teda dostal do brány, trochu sa mu nepodaril domáci zápas s Hamšíkovcami. Chceli sme, aby chytal v pohári, no vypadli sme tam relatívne skoro s Devínskou Novou Vsou. Aj Adam Havlík mal neistejší vstup do sezóny, preto prišiel do brány aj Sokol. Jeho však zabrzdila choroba. Celkovo nám brankárov brzdili aj zranenia, aj školské povinnosti. Niekedy to teda bolo vynútené, ale osobne som za striedanie brankárov.

V auguste ste vypadli na ihrisku piatoligovej Devínskej Novej Vsi, z ktorej sa vykľulo najväčšie prekvapenie sezóny Slovenského pohára. Čakali ste od súpera, že by sa mu mohlo podariť niečo takéto?

            Nie, nečakal som to. Pohár má však tú špecifickosť, že tréneri dokážu pripraviť mužstvo na ten jeden zápas. Keď navyše máte šťastie, že súper nepremení svoje možnosti, to váš tím ešte viac nabudí, ste v zápase, a favorizovaný súper je ešte nervóznejší. Pred zápasom Devínskej s Trenčínom som rozprával s asistentom trénera AS Petrom Kleščíkom a hovoril som mu, že nebudú mať problém. Trenčania sa však dostali do krízy akurát v tom období, pomenili základnú zostavu,  a nakoniec, rovnako ako my, vypadli po penaltách. V ďalšom kole ich už Michalovce ani nepodcenili, a preto aj postúpili. Náš koniec v pohári nám z jednej strany aj pomohol. Mohli sme sa sústrediť iba na ligu, kde sme potom prežili dobré obdobie. Bola to taká pozitívna facka. Na druhej strane sme ten zápas mali jednoznačne vyhrať, súper mal dve šance, my sme mali však násobne viac, nedali sme penaltu… Ale na „keby“ sa nehrá.

Na jar to na boj o záchranu zatiaľ nevyzerá. Aké sú vaše ciele do jarnej časti?

            Dubnici odpočítali ďalšie body, ale môže sa stať, že budú vypadávať aj traja. Najhoršie na týchto súťažiach je, že nikto nevie, koľkí padajú do nižšej ligy. Ja som však víťazný typ a chcem vyhrať každý zápas, boj o záchranu mi nestačí. Jedným z cieľov je však aj progres. Niektorí chalani urobili veľké pokroky, iní trochu zaostávajú, a na tých by sme chceli na jar popracovať. Chceme tiež pracovať na vyrovnanosti výkonov našich hráčov, aby si súperi hovorili, že keď idú hrať proti Malackám, bude to nepríjemný súper.  Ďalším čiastkovým cieľom je vyhrávať aj na domácom ihrisku, aby sme prilákali viac divákov. Je to takmer 20-tisícové mesto, celkom vysoká súťaž, a ľudia do hľadiska nechodia. Som tu druhý rok, na jar sme vyhrávali úplne všetko, a diváci stále chýbali. Neviem, čím to je.

Za rozhovor ďakuje M. Binčík. Archívne foto: J. Brandejsová