Prinášame druhý článok o hádzanej na Záhorí s novým trénerom A tímu Záhorákov a zároveň funkcionárom klubu Tomášom Stachovičom.

            Reč bude o pokračovaní a doplnení práce, ktorú s tímom odviedol predchádzajúci tréner Bojan Čirić, ale aj rozvoji mládeže a podpore činnosti športových klubov.

Pokračovať v Bojanovej práci

            Aj keď sú každý iný, Tomáš chce pokračovať v tom, čo budoval Bojan, a pridať k tomu niečo svoje. Bojan Čirić síce z malackej hádzanej odišiel, no obaja medzi sebou udržiavajú čulý kontakt, a Bojan berie Záhorákov stále za svojich. Nie je to teda tak, že po pár pekných slovách na záver spolupráce jedna alebo druhá strana prestane zdvíhať telefón. Zároveň však platí, že obaja sú z istého pohľadu protikladmi. Čirić je mimoriadne emocionálny tréner, ktorý vedel chalanov potlačiť k mimoriadnym výkonom. Jeho štýl povzbudovania a silnej prítomnosti na lavičke ale Stachovičovi nesedí. „Bojan stále vraví, že musím byť prísnejší, ale ak by som skúšal robiť to, čo on, nebol by som to ja. Nebolo by to autentické, a chalani by to hneď videli.“

            To ale neznamená, že keď sa T. Stachovičovi niečo nepáči, ticho sedí v kúte. Myslieť si niečo také môže iba niekto, kto ho na lavičke nezažil. Aj na tréningoch vidieť, že si svoj tím vyskladal tak, aby sa tréneri dopĺňali, aby každý priniesol niečo vlastné.

            Tak, ako si so svojím tímom T. Stachovič skúša nové taktické veci, zmeny po vzore nových trendov vidieť aj na tréningoch. Záhoráci pokračujú so štyrmi tréningami do týždňa, no namiesto tréningu s dĺžkou 1,5 hodiny majú 2 hodiny. Hodinu z toho trávia hráči v posilňovni. „Keď ich už sem dostanem, tak bude posilka aj tréning. Toto je trend, ktorý často využívajú Švédi, Dáni či Nóri v zmysle sily, nabudenia a následného tréningu vo vyššej intenzite. Zároveň je super, že spolupracujeme so Stanom Pálkom a Pohybovňou. Silu a kondičné veci netrénujeme len počas prípravy či individuálne počas sezóny s legionármi pri doobedňajších tréningoch, ale s celým tímom, priamo tu v posilňovni počas celej sezóny.”

Lokálpatrioti v hľadisku i medzi sponzormi

            Tak ako pri prakticky každej väčšej športovej organizácii v Malackách, aj rozpočet hádzanárov je založený na dvoch hlavných pilieroch – príspevkoch členov a dotácii z mesta. Pre hádzanárov je však kľúčové aj to, že im mesto vybudovalo novú základňu v Šport aréne. „Samozrejme, keď bude treba, radi Malinu využijeme, no budeme si po sebe musieť aj upratať. Našou základňou je Šport aréna. My sme za ňu primátorovi a vedeniu mesta veľmi vďační. V Malackách bol roky problém s nedostatkom priestoru pre športovcov. Organizácie sa tu takpovediac bili o priestor a haly, a dnes nielenže máme klzisko, ale máme aj novú halu a posilňovňu, ktorú sme spolu so Šport arénou dovybavili, aby sme ju mohli naplno využívať. Máme tu aj bufet, ktorý nám finančne tiež vie pomôcť, je tu skrátka výborné zázemie nielen pre hádzanú. Mesto podporuje športové kluby, a príspevok z mesta je vždy základným pilierom rozpočtu.”

            Ako každá športová organizácia, aj Záhoráci však potrebujú okrem dotácií z mesta a príspevkov od členov pre rozvoj mládeže a vysokú úroveň seniorskej hádzanej ešte jeden pilier, a tým je spolupráca s firmami a podnikateľmi, skrátka so sponzormi. Tu však naďalej cítiť, že Slovensko je krajinou, ktorá celospoločenské výhody podpory športu priamo v lokalite pôsobenia firiem či bydliska ich predstaviteľov úplne nepochopila.

            Všetci počúvame o tom, ako je potrebné športovať, najlepšie už od malička. Málokto si ale uvedomuje spoločenský prínos podpory športovania mládeže. Lebo, úprimne povedané, športujúca mládež je zdravá mládež – mládež ktorá sa po vyučovaní a cez víkendy nenudí a nemá čas potĺkať sa po uliciach, vymýšľať hlúposti a plniť stupídne výzvy zo sociálnych sietí.

            Športujúca mládež si navyše vytvára návyky nielen venovať sa svojmu zdraviu, ale taktiež pracovať cieľavedomo: či už na palubovke, ihrisku, v škole či v práci. Sú haldy štatistík a výskumov, ktoré naznačujú, že dieťa, čo roky pravidelne športovalo aj bez vidiny profesionálneho športu, je v dospelosti úspešnejšie a šťastnejšie ako to, ktoré nešportovalo, či so športom seklo v puberte.

Najväčší úspech trénera a klubu je emočná väzba k športu

            „Úspechy klubu nie sú len o tom, že teraz sme vyhrali s Hlohovcom a sme na takom či onakom mieste v tabuľke. Pre nás sú to odchovanci. Nikolaj Stachovič v dánskej akadémii, 18 hráčov na Ostredkoch na športovom gymnáziu, 9 hráčov a hráčok v kadetských a predkadetských reprezentáciách Slovenska.. To je vlastne ten najväčší úspech mládežníckeho trénera a celého klubu, vytvoriť k športu emočnú väzbu a vidieť talenty rásť do dospelosti aj po najnáročnejšom období, ktorým je prechod na strednú školu. Rodičia s deťmi riešia výber strednej školy: dať nádejného športovca či športovkyňu na športové gymnázium? A čo keď sa zraní? Čo bude potom robiť? Nie je lepšia napríklad elektrotechnika?“ uvažuje nahlas T. Stachovič.  „A vy potom riešite, že na jednej strane je tréner, ktorý vidí v chlapcovi, či v dievčati potenciál, a na druhej strane je rodič, ktorý v tom športe nevidí budúcnosť. Na to je dobrá taká veta: nepýtaj sa detí, čím chcú byť, lebo v tom veku to ešte nevedia. Pýtaj sa ich, o čom snívajú. A ak tam niekde tá hádzaná aspoň trochu je, skús ho tým viesť. Umožniť deťom plniť si sny je to najkrajšie, čo im rodič môže dať. Sme radi, že sa nám darí deti s talentom nasmerovať aj na gymnázium. Lebo iná škola im nedá toľko priestoru, aby mohli v športe ďalej rásť spolu s najlepšími. A zároveň platí, že gymnáziom nič nepokazia, a stále môžu ísť ďalej neskôr iným smerom.“

            T. Stachovič verí, že cestu do Šport arény si nielen na seniorskú, ale aj na kvalitnú mládežnícku hádzanú nájde čoraz viac fanúšikov. A že sa nájdu noví sponzori, čo ocenia prácu s mládežou, ktorú záhorácki hádzanári ale i ďalšie športové kluby v meste a v regióne robia. Lebo podporovať šport „doma“ netreba len veľkými darmi: športové kluby ocenia každé euro, každú pomoc či dar, ktoré pomôžu rozvíjať talenty v Malackách a okolí.

Text: J. Hargaš, foto: -jh-/HC Záhoráci