Tamara Radovičová má 33 rokov, pochádza z Malaciek, no už tri roky žije v Trnave. S plávaním začínala v ŠH Malina ako osemročná. Najprv to bol len kurz plávania, potom hobby a nakoniec i súťaže. Za svoj najväčší plavecký úspech považuje účasť na majstrovstvách Slovenska. Neskôr sa z plávania opäť stalo skôr hobby, no potom objavila šport zvaný freediving, a bola to láska na prvý ponor.

Freedivingu sa začala venovať v roku 2016, zatiaľ prevažne rekreačne, no aktuálne sa pripravuje na svoju prvú súťaž v bazénovom ponáraní. Rekreačné voľné potápanie – to znie ako príjemný koníček, no kým pri inom rekreačnom športovaní ide primárne o ľahký pohyb a radosť z neho, freediving je z podstaty o prekonávaní vlastných limitov.

Tamara v tom však vidí výrazne viac: „Na freedivingu je najlepší slobodný pohyb pod vodou, sebaovládanie a relaxácia. Pri pobyte pod vodou dokážem zabudnúť na všetko, čo sa deje okolo mňa a maximálne si zrelaxovať myseľ.“

Z toho teda celkom jasne vyplýva, že je to naozaj špecifický šport, v ktorom sa miesi prekonávanie hraníc s uvoľnením a relaxáciou. Uvoľnenie a sebaovládanie je doslova nutnosťou: byť pod hladinou v strese, bojovať proti sebe samému, či nebodaj pociťovať strach, to nie je dobrý nápad.

Vodné hĺbky aj na Slovensku

Freediving na Slovensku nemá výraznú tradíciu a ani sa u nás v ňom nesúťaží. Azda aj preto, že tu nie je more, no pritom hĺbky tu máme poriadne. Tamara počas leta spolu s ďalšími vyznávačmi tohto športu trénuje na jazerách Čierna voda či Veľké Košariská. Tam sa hĺbka pohybuje okolo 40 metrov. „Cez leto tiež pravidelne cestujeme do Chorvátska na TrainingCamp, kde trénujeme väčšie hĺbky a celý týždeň sa venujeme len freedivingu,“ opisuje Tamara Radovičová. Kým príde leto, Tamara trénuje v bazéne buď plávanie alebo samotné potápanie. Približne v máji začne trénovať hĺbky aj v našich jazerách. Ešte predtým sa ale chystá na expedíciu na opačný koniec planéty. „S kamošmi freedivermi sa chystáme v apríli na expedíciu do Mexika, kde sa budeme potápať na nádych s veľrybami, žralokmi, rajami a mnohými ďalšími morskými živočíchmi.“

Strach v tichu, tme a chlade

A to náš privádza k pálčivej otázke: strach. Pre nás suchozemcov je hlboké jazero či more tak trochu strašidelné. Pár metrov pod hladinou sa človek ponára do čoraz väčšej tmy, do neznáma, do čoraz väčšieho chladu, ticha i tlaku vody, ktorá nás obklopuje. Zdá sa to ako cudzie prostredie kam nepatríme, prostredie, kde vládnu celkom iné tvory. Tamara to ale vidí celkom inak a práve pod hladinou sa cíti najlepšie a rozhodne v tom neplánuje poľaviť. „Mojím cieľom je tešiť sa aj naďalej z pobytu pod vodou a vychutnávať si to úžasné ticho, ktoré zažijete len niekoľko metrov pod hladinou. Od detstva som milovala vodu. Freediving to len podčiarkol a dal ten správny smer mojej láske k vode. Pri tomto športe sa väčšinou človek nepozerá okolo seba, ale do svojho vnútra. Od začiatku hĺbkového ponoru mám stále zatvorené oči a moja myseľ je absolútne relaxovaná.“ Niekedy sa ale treba potápať s očami otvorenými. Vtedy, keď je na čo sa pozerať. „Radi chodíme aj na šnorchlovacie výlety, kde je cieľom obdivovať krásy podmorského sveta. Vtedy využívame naše tréningy so zádržou dychu a možnosť sa slobodne ponoriť k nádherným morským zvieratám,“ vraví Tamara. Pripúšťa však, že sa pri tomto športe môže objaviť strach, dôležité je vedieť s ním správne pracovať.

„Samozrejme, pod vodou môže prísť aj obava alebo strach, ale v takom prípade je vhodné vrátiť sa na hladinu, analyzovať si svoj ponor a zistiť, či je ten strach opodstatnený.“

Pravidlá a technika sú nevyhnutné

Freedivingu sa skrátka nedá venovať bez poriadnej prípravy a tréningu. Správna technika je k predlžovaniu pobytu pod vodou kľúčová. Práve vďaka osvojeniu si pravidiel a správnemu nádychu nad hladinou sa z voľného potápania vytráca aj prípadné nebezpečenstvo. „Pri dodržaní všetkých bezpečnostných pokynov a rád, ktoré sa učíme na každom kurze, je riziko minimalizované na minimum. Dôležité je dokonale ovládať vyrovnávanie tlaku v ušiach. Každý freediver sa tiež na začiatku naučí správny nádych, ktorý spočíva v nádychu najskôr tzv. do brucha, teda do spodnej časti pľúc a následnej do hornej časti. Potom je dôležitá relaxácia, ktorá sa tiež učí postupne s narastajúcimi skúsenosťami. Freediver sa učí efektívne pracovať aj so stavmi, ktoré počas ponoru prichádzajú,“ vysvetľuje Tamara.

Je teda jasné, že sa freediver nepotápa po pár tréningoch do veľkých hĺbok. Osobné rekordy sa prekonávajú postupne s narastajúcimi skúsenosťami, schopnosťami i sebadôverou. Dôležité je tiež uvedomiť si, že freediver pri ponore nikdy nie je sám, vždy sú okolo ďalší, ktorí v prípade problémov vedia pomôcť.

Sloboda pod vodou

Tamara sa doteraz potopila najviac do hĺbky 50 metrov v disciplíne FIM – priťahovanie na lane a v disciplíne CWT s monoplutvou do hĺbky 47 metrov. Takýto hĺbkový ponor trvá približne 2 minúty, no Tamarin rekord v dĺžke pobytu pod vodou na jeden nádych je 5 minút a 27 sekúnd.

Zdá sa, že takéto rekordy sa už blížia k hranici ľudských možností, najmä keď to porovnávame so svojimi schopnosťami, no nie je to celkom tak. Absolútni rekordéri – muži i ženy – dokážu zájsť na jeden nádych do hĺbky viac ako 100 metrov a na jeden nádych vydržia pod hladinou pokojne aj 10 minút.

To už sú naozaj extrémy, ktoré pre radosť zo športu a z pobytu pod vodou ani nemusia byť cieľom. Rekordy a prekonávanie samého seba, to je naozaj len jedna časť tohto zaujímavého športu. Tou druhou časťou je sebaovládanie. To sa potom samozrejme prenáša aj do bežného života. „Freediving mi pomáha zvládať stresujúce situácie a vnútorne sa cítim pokojnejšia. Je to činnosť, ktorá pomáha na rozvoj sebaovládania a kontroly vlastných myšlienok. Celkovo freediving vie priniesť veľa pozitívneho do bežného života. Aj napríklad v zamestnaniach, kde sú ľudia pod stresom, im informácie a prax z freedivingu pomáhajú, aby sa vedeli upokojiť a riešiť situácie s nadhľadom. Ale myslím, že akýkoľvek šport nám pomáha zvládať ťažšie životné situácie.“

Freediving teda pre Tamaru nie je len koníček, je to zároveň spôsob života. „Je to sloboda, harmónia a ticho, ktoré prináša pobyt pod vodou. V zime chodím pravidelne do bazéna, či na freedivingový alebo plavecký tréning a vždy si na konci len tak ľahnem na dno a vychutnávam si to ticho a jednoducho pocit, že som pod vodou. Vidí sa mi, že tam jednoducho patrím a cítim spojenie s vodou,“ uzatvára freediverka T. Radovičová.

Text: J. Hargaš, foto: T. Radovičová/Jaroslav Figura (Freediving Academy)

Freediving

Freediving, v presnom preklade voľné potápanie, je nádychové potápanie, pri ktorom sa nadýchnete na hladine a s tým idete pod vodu. Existujú rôzne disciplíny, ktoré sa môžu rozdeliť na hĺbkové a bazénové. Pri hĺbkových ide o čo najhlbší ponor na jeden nádych, pri bazénových ide o čo najdlhšiu vzdialenosť preplávanú na jeden nádych.

Plávanie, potápanie, tancovanie

Tamara Radovičová miluje vodu a venuje sa viacerým športom, vďaka ktorým môže byť vo vode čo najdlhšie. Od plávania na hladine v obľúbenom voľnom štýle či znakom cez statickú apnoe (zadržiavanie dychu pod hladinou s minimálnym pohybom), FIM – hĺbkové ponáranie priťahovaním sa na lane, CWT (constantweight) ponáranie s monoplutvou až po waterdance – teda ladný pomalý tanec pod hladinou.

Tma a chlad

Aj v horúcom lete sa v našich hlbokých jazerách voda v hĺbke 40 metrov v podstate neohreje a konštantne je tam cca 5 stupňov Celzia. Freediver tak musí čeliť nielen tlaku vody a tmavému prostrediu, ale aj poriadnej zime. Podobné je to aj v mori. Preto sa pod hladinou zíde neoprén, aj keď dolu nie ste dlho.

Vedeli ste, že aj keď voda nadnáša, v hĺbke približne 15-20 metrov človek klesá plynulo na dno? Tak prebieha ponor priťahovaním na lane. Najprv sa potápač ťahá na lane hlbšie, nižšie však už len plynulo padá.