7. ročník

Záhorácky Letecký klub Malacky (ZLKM) využil pozvanie myjavského Deltaklubu a s dvomi posádkami sa zúčastnil Myjavského zletu a 7. ročníka Najbezpečnejšieho preletu kanálu La Manche na Slovensku. Prečo je najbezpečnejší? Lebo sa neletí nad morom. Názov je len symbolický. Vždy si vyberieme dve letiská, ktoré sú od seba vzdialené cca 33 km. Presne taký široký je kanál La Manche.

Za ZLKM sa zúčastnili:
MZK – motorové závesné klzáky:
OM-H101 – Jožinko Sajan
OM-H052 – Jozef Čermák a František Bača
Peter Lenhartovič – predseda ZLKM

V piatok 17. augusta som v podvečerných hodinách odštartoval z plochy pri Gajaroch a po 50 minútach letu som pristál na letisku Vankovia nad Turou Lúkou, neďaleko Myjavy. Trvalo mi to dlho, lebo som letel proti vetru, ktorý ma spomaľoval.
V sobotu doobeda priletela druhá posádka ZLKM, v zložení Jozef Čermák a František Bača, na MZK OM-H052.  
Sobota bola slnečná, a tak som ako poverený inšpektor Leteckej amatérskej asociácie SR vykonal preskúšanie dvoch pilotov – žiakov na získanie preukazu pilota MZK. Prvý bol z miestneho myjavského Deltaklubu a druhý z Nitry. Obaja najskôr absolvovali teoretické testy a po úspešnom vyhodnotení prišlo na praktické preskúšanie. Obaja mi predviedli ukážkový let po okruhu letiska s rozpočtom na pristátie a samotným pristátím. Vzápätí som ich v druhom lete vyskúšal, ako vyberajú ostré zákruty a pády a pred pristátím som im vypol motor. Do tretieho letu sme šli so zakrytými prístrojmi. Pilot musí vedieť odhadnúť svoju výšku, rýchlosť a orientáciu v teréne. Posledný let leteli sólo, keď vo výške 300 m nad letiskom vypli motor a kĺzavým letom si upravili rozpočet a pristáli do vymedzeného priestoru letiska. Obaja piloti v skúške uspeli.
Popoludní bol zvolaný brífing k preletu „kanálu La Manche na Slovensku“. Po ňom odletelo 21 posádok MZK a 20 posádok MPG na letisko Boleráz. Prelietavali sme pohorie Malé Karpaty priamo cez Dobrú Vodu, smerom na Hornú a  Dolnú Krupú. Tam sme sa počkali, sformovali do letky MZK a v skupine sme prileteli na letisko Boleráz. Tam sme sa zhromaždili a riaditeľ preletu Ondrej Mitter slávnostne otvoril 7. ročník Najbezpečnejšieho preletu kanálu La Manche.
Preštudovali sme bezpečnostné pokyny, kde sa gro venovalo najmä núdzovému pristátiu do vody a nalodeniu sa na záchranný nafukovací čln. Štartovali sme z anglického Doveru (letisko Boleráz) a leteli sme do francúzskeho Calais (letisko Vankovia).
Prelet trval 40 minút. Keďže som mal na palube pasažierku, ktorá v týchto končinách nikdy nebola, cestou do Francúzska som jej poukazoval rôzne pamiatky, ktoré sa nám akosi priplietli do cesty. Napríklad Mohylu M. R. Štefánika na Bradle, ako i zrúcaninu hradu Branč. Čiže môj prelet trval viac ako hodinu.
Tento rok sa nám prvý raz stalo, že všetci, čo odštartovali, aj v poriadku prileteli do cieľa. Záchranný čln nebol potrebný. Straty = 0 posádok. Večer sme prelet vyhodnotili ako najbezpečnejší a začali sme fantastickú „hangárpárty“. Ono by sa to malo nazvať „stanpárty“, pretože sme sedeli pod vojenským stanom, ale nám to fakt neprekážalo.
O tom, že táto akcia si získava stále viac priaznivcov, hovorí aj fakt, že každým rokom sa na akcii zúčastňuje stále viac posádok. Tento rok, dokonca z Čiech a Moravy, priletelo 13 posádok, čo svedčí o tom, že táto akcia má „cveng“ i v zahraničí a na prelet sa hlási stále viac posádok.
V nedeľu ráno som si pobalil stan, spacák, naložil si to do trojkolky a o 10,40h som štartoval smerom domov. Preletel som ponad Senicu, Šaštín-Stráže, Borský Jur, Závod, Veľké Leváre, Malé Leváre do Gajár. Pristál som o 11.20 h.

Spolu sa na zlete zúčastnilo:
31 MZK
20 MPG
3 ULLa
1 teplovzdušný balón

Moje poďakovanie patrí myjavskému Deltaklubu za perfektné zvládnutie zletu, môjmu otcovi Jozefovi „Dedenkovi“ Sajanovi za technickú podporu, ako i  mojej manželke Janke a synovi Patrikovi za uvoľnenie z rodinných povinností. Viac informácií, fotografií a videí na www.jozinko.szm.sk
Už teraz sa teším na ďalší ročník!

Za záhorácky Letecký klub Malacky
Jožinko Sajan