Byl hrozný tento stát, když musel si se dívat,
jak zakázali psát a zakázali zpívat…
(Veličenstvo Kat)

Piesne Karla Kryla poznajú hádam všetci.  Hoci od jeho smrti uplynulo už 25 rokov, sú tu stále s nami. Bratříčku, zavírej vrátka, Veličenstvo Kat, Nevidomá dívka, Pasážová revolta, Karavana mraků, Pieta… V zaujímavej úprave (spev, harfa, klarinet a gitara) ich do Malaciek prišli predstaviť mladí umelci Pavel Batěk, Barbora Plachá, Tomáš Kůgel a Petr Šťastný. Takýmto spôsobom ich šíria ďalej, predovšetkým medzi mladých poslucháčov.

A s hubou rozmlácenou dnes zůstali jsme němí,
ne, nejsme na kolenou – ryjeme držkou v zemi!
(Pasážová revolta)

Karel Kryl – malý muž s veľkým hlasom a gitarou, ktorý vedel absolútne presne pomenovať javy v spoločnosti i naše negatívne vlastnosti. V roku 1969 emigroval, avšak jeho piesne tu boli stále. Pašovali sa na magnetofónových kazetách a tajne sa počúvali. Ako jeden z prvých si po Nežnej revolúcii uvedomil, že ľudia zabudli k slobode pridať aj zodpovednosť a morálku. Kryl zomrel mesiac pred svojimi 50. narodeninami na infarkt. Hoci jeho hlas stíchol predčasne, jeho texty sú aj po desaťročiach nástojčivo presné a tnú do živého. Asi by dnes z toho nemal radosť.

Demokracie rozkvétá, byť s kosmetickou vadou,
ti, kteří kradli po léta, dnes dvojnásobně kradou.
(Demokracie)

Text: Ľ. Pilzová, foto: M. Macejka