David Baňár bude mať cez letné prázdniny 13 rokov, je žiakom ZŠ Dr. J. Dérera a na rampách v zahraničí predvádza triky, s ktorými dokáže konkurovať dospelým. Jazdí na kolobežke tzv. voľný štýl. Skáče na nej, a keď sa naňho pozeráte v malackom skateparku, vyzerá to, že na nej aj lieta.

            Jedna vec je vidieť to na fotke či videu. No keď to vidíte naživo a podobne ako autor tohto článku máte deti v približnom veku, budete mať problém s dychom. Tak bolo aj vtedy, keď sme boli Davida pozrieť v jeho prirodzenom prostredí, v malackom v skateparku pod slimákom.

Strach a vnútorná brzda

            Jeho otec zostáva pokojný. No možno je to preto, lebo sa pri našom rozhovore otočil k Davidovi chrbtom. Azda pre istotu. A presne k tomu smerovala moja prvá otázka: strach?

„Strach je veľký, súťaže sú peklo. Bojím sa oňho určite viac, ako sa bojí on, no človek si zvykne,“ vraví Róbert Baňár. Nechce to zakríknuť, no tvrdí, že synovi sa našťastie ešte nič vážne nestalo. Odreté kolená hovoria jasne: pády sa stávajú, no David má v sebe niečo, čo možno iní nie: brzdu. I keď sa snaží neustále posúvať svoje hranice, na súťažiach nikdy nerobí triky, ktoré nemá stopercentne zvládnuté. Práve pud sebazáchovy je Davidov tromf.

            Na súťažiach tatino oči nezatvára, naopak, poriadne ho povzbudzuje, no zároveň sa o syna poriadne bojí. Na každej väčšej súťaži je totiž vždy preventívne zaparkovaná sanitka. A na takmer každej súťaži aj zasahuje. Jazdci na kolobežkách skáču poriadne vysoko a krkolomné pády z výšky niekoľkých metrov sa môžu skončiť aj vážnymi zraneniami. Aj v tom je um tohto športu: vedieť padať tak, aby sa predišlo zraneniam.

Má na to byť profíkom

            Okrem strachu ale tato cíti ešte niečo, a je to vidieť počas celého rozhovoru: hrdosť. Robí, čo môže, aby dal synovi možnosť posúvať sa a rásť. Kolobežky David miluje a stále sa zlepšuje – až tak, že z neho raz pokojne môže byť profík. Problémom rastu talentovaného kolobežkára na Slovensku nie je iba veľmi úzka špička a prakticky neexistujúca organizácia tohto športu, ale najmä chýbajúce športoviská. A aj tie, čo sú, nie sú kryté, takže decká nemôžu jazdiť celoročne. Baňárovci to riešia tak, že keď našetria, vyrazia na pár dní do cudziny za krytými halami a rampami – do Česka, Poľska či Holandska. Čím viac na západ, tým lepšie zázemie a väčšie možnosti.

            Na otázku, kam sa chce dostať, David odpovedá jednoznačne: do Ameriky. Tam to žije, práve tam je úplná špička a práve tam majú športovci ako on šancu presadiť sa. No ani západná Európa nie je zlá. Toto leto sa napríklad chystajú zatrénovať si do Británie.

            Pri skateboardoch, kolobežkách a ďalších alternatívnych športoch platí, že sa okolo rámp tvorí silná komunita. Športovci si navzájom pomáhajú a podporujú sa. Stretávajú sa na súťažiach a vďaka sociálnym sieťam k sebe majú bližšie, hoci ich delia tisíce kilometrov.

„Keď sa mi chce“

            Istá voľnosť a otvorenosť i priam komunitnosť k freestylu patrí. Nie je organizovaný ako napríklad futbal. Dieťa neprihlásite na tréningy, kde ich tréner „cepuje“. Tu je trénerom internet a fantázia mladého športovca. Štúdium a zdokonaľovanie prebieha štýlom „pokus-omyl“. Kedy teda David trénuje? „Keď sa mi chce.“ V polovici júna to bolo raz-dvakrát do týždňa. Problémom skôr je, že nemá veľmi kde trénovať. Respektíve, ako vraví, „tento skatepark je dosť o ničom.“ Keď vidí naše prekvapenie, rýchlo to vysvetlí a my hneď pochopíme, že to nie je frajerina. Tamojšie prvky sú mu už malé. Keď sa rozbehne a vyskočí vysoko, aby mohol urobiť poriadne triky, pri dopade trpia kolená. A tak v Malackách obvykle skúša len menej náročné triky, pri ktorých neskáče tak vysoko.

            Keď si teda chce zatrénovať, musí ísť ďalej. Nový skatepark v Bratislave pod Mostom SNP zatiaľ neskúšali, no chodia do Prostějova, Pardubíc či Varšavy, kde sa môže náš talentovaný kolobežkár dosýtosti vyskákať.

Boduje aj medzi staršími

            Bodovanie počas 50-sekundovej jazdy je neúprosné. Akákoľvek chyba sa trestá, takže čím čistejšia jazda, tým lepšie. A keď k tomu pridá pár dokonale zvládnutých náročných trikov, víťazstvo je naozaj blízko.

            David sa za ostatné roky zúčastnil na viacerých pretekoch prevažne v Česku. Medzi najväčšie úspechy radí prvenstvo na Rookie Day 2024 v Pardubiciach pred niekoľkými týždňami, keď porazil viacero vynikajúcich českých pretekárov. Medzi najväčšie úspechy radí aj svoju prvú účasť na majstrovstvách Českej republiky, kde sa vďaka 4. miestu v rozjazdoch dostal do finále. Vo vekovej kategórii 10 – 14 rokov dominovali starší chlapci od neho, no pri účasti 74 pretekárov skončil vo finále na peknom 10. mieste. „Tam už sa prejavila únava. V tom mesiaci mal presne dvanásť rokov, takže tí 13- a 14-roční mali predsa len viac skúseností. Na prvú účasť to však bolo výborné,“ hodnotí pán Baňár.

            David sám vraví, že je to ťažší šport. Má viacero rizík, tiež je to šport, ktorý by sme mohli nazvať ako „univerzálne obdivuhodný“. Ktokoľvek sa zastaví pri slimáku a pozrie na skatepark, či na skateboarde na korčuliach, na bicykli či kolobežke, zručnosť vidieť hneď. Pritom to nemusí byť koníček s náročnými skokmi. Môže to byť len o zábave a o aktívne strávenom voľnom čase. Davidovi držíme palce, nech sa mu darí posúvať sa a zlepšovať, nech sa mu splnia sny a nech pri kolobežke môže zostať čo najdlhšie. Samozrejme, bez zranení. Nič nie je lepšie, ako môcť robiť to, čo nás baví.

Text: J. Hargaš, foto: S. Osuský