„S výjazdom v Malackách som veľmi spokojná,“ zhodnotila mobilný odber krvi v sále Spoločenského domu MCK v Malackách lekárka Národnej transfúznej stanice (NTS), ktorá mala  odbery pod odborným dohľadom. Prišlo asi šesťdesiat darcov a spomedzi nich bolo sedem prvodarcov. Jedna z nich však napokon krv darovať nemohla, dozvedeli sme sa od mladého pomocného tímu Miestneho spolku SČK v Malackách, ktorý viedla skúsená zdravotníčka Katarína Olekšáková.

„Riešili sme aj dva malé kolapsy po odberoch, ale to sa prvodarcom bežne stáva. Možno predtým nemali dostatočný príjem tekutín, ale mladým dievčatám celkovo rýchlo klesne tlak,“ povedala s úsmevom sympatická lekárka. Zdravotníkov to nezaskočilo, vyložili im nohy, podali tekutiny a o chvíľu bolo všetko v poriadku.

Pomocný tím z radov najmladších členov Miestneho spolku SČK organizoval technické zabezpečenie, pripravoval občerstvenie pre darcov, robil evidenciu a prichádzajúcim dával vypĺňať dotazníky. „Prvodarcovia museli vyplniť až dva,“ hovorí Zuzana Kovárová (16), ktorá kráča v šľapajach svojej mamy, školiteľky SČK a súčasnej predsedníčky malackej organizácie Klaudie Kovárovej.  

Asi štyridsaťnásobný darca krvi Štefan Polák (51) z Malaciek tentoraz neprišiel len krv darovať, ale požiadal aj ostatných o vzácnu tekutinu pre jeho 9-ročného syna, ktorého čaká na budúci týždeň náročná operácia. „Odnášam si potvrdenie o odberoch pre môjho syna. Som rád a za celú rodinu darcom ďakujem,“ hovorí otec v nádeji, že zákrok dobre dopadne.

„Tomuto typu darovania krvi sa vraví rodinné darcovstvo,“ vysvetlila lekárka. Podstatou je, že skupina ľudí, najčastejšie sú to príbuzní, daruje krv v prospech konkrétneho príjemcu. NTS potom na jeho meno dodá nemocnici potrebné množstvo jeho krvnej skupiny. „Ľudia, ktorí sa rozhodnú darovať krv, prichádzajú z dobrej vôle. Určite pre nich nie je motiváciou šiška, pagáč či ovocie, ktoré dostanú ako občerstvenie. Čím menšia obec, čím jednoduchší ľudia, tým väčší sviatok z tohto aktu pomoci vedia urobiť!“ dodáva s úsmevom lekárka NTS z Bratislavy.  

Text, foto: T. Búbelová