Mladá umelkyňa Jana Janotka prichádza so svojou knižnou prvotinou – novelou s názvom Nenapísané listy. Kniha zachytáva dilemy generácie, pre ktorú prestali fungovať tradičné životné scenáre. Rezonujú v nej aktuálne témy ako syndróm vyhorenia, toxické pracovné prostredie a redefinovanie úspechu v modernej spoločnosti. Novela sa dostala na pulty kníhkupectiev koncom septembra. Okrem písania sa autorka venuje aj maľbe a kresbe.

„Pre každého bude mať kniha trochu iné posolstvo, a tak to má byť. Príbehy, či už ich čítame alebo sledujeme na obrazovkách, spracovávame cez náš vlastný filter. Interpretujeme ich cez to, čo sme zažili, cez naše vlastné skúsenosti. Čitatelia nájdu veci, významy, o ktorých som ani ja netušila, že tam sú, a na to sa teším,“ prezrádza autorka.

Zaujímali sme sa o to, aká bola cesta k napísaniu knihy. „Vždy som rada písala a čítala. Knihy a príbehy mám veľmi rada. Vďaka nim sa mi darí hlbšie spoznávať tento svet,“ vraví mladá spisovateľka a dodáva, že túžbu napísať knihu v sebe mala, odkedy sa pamätá. „Dlho som nemala odvahu naozaj začať, bála som sa, že to nezvládnem. A dlho som nevedela, o čom by som vlastne písala. Myslím, že som na to potrebovala dozrieť.“

Nová kniha je novelou, teda rozsahom ide o stredný literárny útvar, ktorý stojí medzi krátkou poviedkou a dlhým románom. Autorka prichádza s témami, ktoré sa dotýkajú jej a nás všetkých.

„Vo všeobecnosti vždy píšem preto, aby som lepšie porozumela životu a ľuďom. A v tejto knihe to nie je inak. Témy, ktoré sú v nej spracované, sú aktuálne a zažíva ich mnoho ľudí okolo mňa. Niektorí o nich hovoria viac, niektorí menej. Kniha spracováva témy pochybností, prehodnocovania hodnôt, hľadania zmyslu, miesta na tomto svete. Je o sebapoznaní, hraniciach a vzťahoch.“

A čo ďalej? Pribudne v budúcnosti aj ďalšia kniha z pera malackej autorky? „Určite plánujem pokračovať v písaní, veľmi ma to napĺňa. A teraz, keď vidím výsledok v podobe knihy, cítim sa povzbudená. V hlave sa mi už pomaly črtá nový príbeh, ale aký rozmer nadobudne, to ešte neviem. Možno to bude poviedka, možno román. Dám mu toľko priestoru, koľko bude potrebovať. Je však dobré vedieť, kedy prestať písať. Niekedy je báseň výstižnejšia než tristostranová kniha.“

Text: N. Jánošová, foto: J. Brunner