Diskusia sa začala rozprávaním o autorovej literárnej tvorbe. Príbehy sa väčšinou odohrávajú v 90. rokoch. Jeho postavy sú často inšpirované skutočnými osobami, ale dej aj postavy sú stále autorovou fikciou. Ako povedal, dokonca sa mu omnoho lepšie pracuje s postavami, ktoré sú úplne vymyslené. Hlavná postava jeho najnovšieho rukopisu Zlodej má predobraz v realite. Človek, ktorý bol inšpiráciou na napísanie knihy, Arpádovi Soltészovi svoj životný príbeh otvorene vyrozprával cestou z Bratislavy do Košíc. „Už vtedy som si povedal, že z toho raz bude román. Je to samozrejme dofarbené, dokreslené, obohatené o nejaké ďalšie prvky, ale už ten jeho základný životný príbeh je naozaj fascinujúci,“ hovorí A. Soltész.

Knihy Arpáda Soltésza Mäso a Sviňa zaujali aj vo Francúzsku, kde bol autor tento rok jedným z hostí 17. ročníka medzinárodného literárneho festivalu Quais du Polar v Lyone, zameraného na krimi a trilerovú literatúru. Napríklad román Sviňa, podľa ktorého bol natočený aj rovnomenný film, sa im páčil najviac, hoci ho sám autor považuje za svoj najslabší literárny počin. Jedným z dôvodov bol nedostatok času na písanie a chýbajúci emocionálny odstup od témy: „Povedal som si, že napíšem román, nie o vražde Jána Kuciaka, ale o tom, čo sa musí udiať v nejakej krajine, aby to vyvrcholilo vraždou novinára. Hoci sa Sviňa končí vraždou novinára, kniha nie je o tom. Kniha je v podstate o štvrťstoročí vývoja na Slovensku. Keby som si od toho bol dal odstup ako od Mäsa (pozn. redakcie: román A. Soltésza odohrávajúci sa v 90. rokoch), asi by to bolo odľahčenejšie, vyzretejšie.“ 

A. Soltész priznáva, že po vydaní knihy sa ho snáď všetci pýtali, ako to mohol vedieť. „Nevedel som, len som vychádzal z toho, ako u nás veci fungujú. Z toho som spriadal príbeh, fabuloval som, a tie fabulácie potom triafali realitu tak, ako sa začala prevaľovať mediálne. Dnes, keď si niekto prečíta Sviňu, prvá reakcia býva. sú to včerajšie noviny, čo s tým, veď dnes je to už nuda. Ale ja som nevedel, vychádzal som z logiky veci,“ vysvetľuje.

Reč bola aj o jeho novinárskej práci. Keďže ani v tomto odvetví nemusí byť vždy všetko ružové, uvažuje o napísaní románu z mediálneho prostredia. „Aj novinári sú len ľudia a sú rôzni. Sú redakcie, ktoré majú rôzne nastavené procesy a etické normy. Čiže publikum by si zaslúžilo dostať realistický obraz o tom, ako to funguje. Lebo je to lepšie, ako si mnohí z tých, ktorí úplne stratili akúkoľvek dôveru voči médiám, predstavujú. Zároveň to ale nie je nejaký zbor superhrdinov, ako si to potom zase predstavuje nejaká iná časť verejnosti,“ hovorí A. Soltész. Okrem toho by v budúcnosti rád napísal aj knihu na tému farmári na východnom Slovensku.

Spisovatelia fiktívnych príbehov majú voľnejšie ruky ako novinári, v tom je písanie kníh pre A. Soltésza jednoduchšie. Na besede priblížil aj rozdiel medzi prácou novinára a spisovateľa: „Najväčší problém vidím v tom, že novinár nemá čo mať pravdu. Novinár má mať fakty. Dobre overené, dokázateľné, dobre zoradené, vytriedené, správne usporiadané tak, aby z toho naozaj bola informácia, nie iba nejaký zhluk dát. To je to, čo má predložiť čitateľovi a čitateľ si to potom nejako vyhodnotí. Lenže ľudia na fakty nereagujú veľmi emocionálne. Prečíta si niečo a keď sa ho to veľmi zblízka dotkne, možno ho to na najbližšiu hodinu naštve, ale potom to pustí z hlavy. Spisovateľ nemusí mať vôbec žiadne fakty a môže mať pravdu – v tom zmysle, že môže ukázať veľmi pravdivý obraz toho, čo sa deje. Bez toho, aby použil jediný fakt.“ 

Podujatie v rámci Kultúrneho leta organizovalo Mestské centrum kultúry Malacky a z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia.